Podcast:
Prišiel sňať strach
Milí priatelia!
Počas nedávnej deväťdňovej adorácie pred slávnosťou Krista Kráľa, ktorá sa konala u adoračných sestier, som si v jeden deň zapísal službu pred Najsvätejšou sviatosťou krátko po štvrtej ráno. Zarazilo ma, keď som stlačil kľučku na kaplnke – a bolo zamknuté. Vzápätí zvnútra zaštrkotal kľúč a dvere sa otvorili. Sestra, ktorá mala službu predo mnou, mi ospravedlňujúco vraví: „Ja som sa bála, tak som sa zamkla“. Priznám sa, že ma tie slová o strachu zachytili.
Strach má veľký vplyv na naše správanie. Zo strachu sa nielen zamykáme, ale i tvárime či pretvarujeme, lebo sa bojíme, čo iní povedia, čo si pomyslia, či dokonca sa zo strachu i skrývame. Tak ako Adam, keď naň Boh zavolal „Kde si?“, a on zdôvodnil svoje „ukrývanie sa“ pred Bohom práve strachom: „…bál som sa …a preto som sa skryl“ (Gn 3,10). Zo strachu robíme azda i to, čo by sme inak nerobili. Alebo nerobíme, lebo strach občas i paralyzuje.
Keď nadchádza kľúčový moment dejín spásy, Boh sa prihovára, a jeho prvé slová sú úsilím preboriť múry ľudského strachu. „Neboj sa…“ sú prvé slová Pánovho anjela Zachariášovi v jeruzalemskom chráme, a rovnako i k Márii v odľahlom Nazarete. Neboj sa, Boh je blízko, aby sa milosrdne dotkol rán a bolestí a ponúkol svetlo nádeje, každému osobne i celému ľudstvu. Neboj sa! – znie i k nám; On prišiel a v betlehemskom Dieťati sa stal jedným z nás, aby sňal náš strach.
Advent – naša cesta k sláveniu Vianoc – sa tak stáva príhodným časom, aby sme Bohu dovolili sňať náš strach. Povedal by som, že ide o dvojprúdovú cestu. Prvý prúd predstavuje rozpoznávanie prítomnosti svetla uprostred našej tmy. „Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy“ (1Jn 1,5). Ak nás obklopuje hustá tma, hľadajme svetlo v Bohu. Krásnym spôsobom to vyjadrujú tzv. roráty čiže rorátne sv. omše slávené počas adventu. Ráno, ešte pred úsvitom zhromažďujú mladších i starších, prichádzajúcich neraz so zažatými lampášmi, aby pri Eucharistii objavovali svetlo Božej blízkosti a nádeje. V mnohých z našich farností sa roráty počas adventu uskutočňujú a sú otvorené pre všetkých.
Druhý prúd adventnej cesty predstavuje prehĺbenie lásky, pretože – ako čítame v Prvom Jánovom liste – „dokonalá láska vyháňa strach“ (1Jn 4,18). Apoštol Pavol zas poznamenáva, že láska nie je sebecká (cf. 1Kor 13,5) čiže vie myslieť na druhých a má odvahu deliť sa. Prestať sa zaoberať iba sebou, prekonať strach o seba, možno „vyjdením“ v ústrety núdzi iného. Počas adventu sa na to ponúka mnoho príležitostí, medzi ktoré patrí i misijný jarmok, ktorý sa už tradične koná na tretiu adventnú nedeľu pri našom Kostole sv. Arnolda Janssena v bratislavskej Petržalke, ale i v Nitre na Kalvárii a na iných miestach. Výťažok z neho zamieri do stredoafrického Čadu, kde pôsobí náš misionár P. Lukáš Hanusek.
Adventom kráčame v ústrety Prichádzajúcemu, ktorý sa prihovára i nám – tak ako kedysi vystrašeným učeníkom v loďke, keď ho videli kráčajúceho po mori – „Nebojte sa, ja som“ (cf. Mk 6,50). On je ten, ktorý prišiel sňať náš strach; Emanuel, Boh s nami. Kiež nás adventná cesta pripraví, aby sme prijali zvesť o jeho narodení opäť nanovo s „veľkou radosťou“; tak ju zvestovali anjeli v tú noc narodenia Mesiáša pastierom (cf. Lk 2,10).
Marek Vaňuš SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
