Podcast:
Milí priatelia, vo veľkonočnom období sa učíme pomaly vnímať, čo znamená, že Kristus žije. Nie je to len pravda, ktorú vyznávame, ale svetlo, ktoré si postupne nachádza cestu do nášho života. V tejto reflexii sa zastavíme pri slovách apoštola Petra zo Skutkov apoštolov. Peter nehovorí zložito ani vznešene. Hovorí jednoducho o Ježišovi – o tom, ktorého ľudia poznali, ktorého videli konať dobro, uzdravovať a približovať sa k tým, ktorí to najviac potrebovali. Hovorí o Ježišovi, ktorý vstupoval do konkrétnych ľudských príbehov a prinášal do nich nádej.
A predsa tento príbeh pokračuje spôsobom, ktorý nás môže zaskočiť. Ježiš je odmietnutý, odsúdený a pribitý na kríž. V tej chvíli sa zdá, že všetko, čo robil, končí. Že dobro bolo umlčané a nádej zhasla. Možno aj my poznáme podobné chvíle – keď sa niečo v našom živote zlomí, keď sa naše očakávania rozpadnú alebo keď zostaneme stáť bez odpovedí. A práve do tejto skúsenosti zaznieva Petrovo svedectvo: „Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci.“ (Sk 2, 24) Toto slovo ticho, ale rozhodne mení pohľad na celý príbeh. Smrť nemá posledné slovo. To, čo sa zdalo definitívne, Boh premieňa. Nie tým, že by poprel kríž, ale tým, že ho naplnil novým životom.
Peter ide ešte ďalej a ukazuje, že toto všetko nie je náhoda. Boh koná verne a napĺňa to, čo zasľúbil. V Kristovi sa otvára cesta života, ktorá presahuje hranice toho, čo dokážeme pochopiť. A učeníci o tom hovoria ako o niečom, čo sami zakúsili. Nestretli sa len so spomienkou, ale so živým Kristom. A práve toto stretnutie ich premieňa – z ľudí plných strachu na ľudí, ktorí dokážu hovoriť s odvahou a pokojom.
Aj nás toto slovo pozýva zastaviť sa a pozrieť sa na vlastný život v tomto svetle. Sú chvíle, keď sa nám zdá, že niektoré veci zostávajú uzavreté, že nevidíme cestu ďalej alebo že sme na hranici svojich síl. V našom vnímaní môžu tieto situácie pôsobiť ako koniec. A predsa práve tam môže Boh konať. Možno ticho, možno skryto, ale skutočne. Veľkonočné posolstvo nás učí dôverovať, že ani v našom živote nemá posledné slovo to, čo sa zdá ako koniec. Boh otvára cestu – a pozýva nás, aby sme ju s dôverou hľadali a kráčali po nej. Možno práve dnes sme pozvaní urobiť malý krok dôvery – aj tam, kde ešte nevidíme svetlo úplne jasne.
Tri podnety pre náš každodenný život:
– Všímať si, kde v našom živote potrebujeme novú nádej a pozvať do toho Boha.
– Neuzatvárať veci len podľa toho, čo vidíme na prvý pohľad.
– Dovoliť si veriť, že Boh môže konať aj v tichu a skrytosti.
Modlitba:
Pane Ježiši,
ďakujeme Ti, že si premohol smrť
a otvoril nám cestu života.
Daj, aby sme Ti dôverovali
aj v našich otázkach a neistotách
a aby sme v Tebe nachádzali nádej,
ktorá nás vedie ďalej. Amen.
Ďakujeme, že ste sa s nami zastavili pri Božom slove. Nech vám Tretia veľkonočná nedeľa prinesie pokoj, svetlo a novú nádej do každodenného života.
Pozývame vás zostať s nami v kontakte aj prostredníctvom našej webovej stránky a ďalších kanálov – napríklad Spotify či Apple Podcasts, kde môžete Božie slovo počúvať a prežívať aj počas bežného dňa. Ak vám tieto reflexie pomáhajú, budeme radi, ak ich budete zdieľať alebo sa prihlásite na ich pravidelný odber.
Nech vás na vašej ceste sprevádza pokoj a požehnanie.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

