SPIRITUALITA ADVENTU – II. časť

Teológia adventnej liturgie

Skôr než sa budeme venovať spiritualite adventného obdobia, je vhodné pozrieť sa na základnú teológiu liturgie týchto týždňov, z ktorej spiritualita vychádza. V tejto teológii môžeme vyzdvihnúť prítomnosť Ježiša Krista a Ducha Svätého a okrem toho aj naplnenie prisľúbení.

Podcast:

a) Advent, čas Krista.

V apoštolských časoch mali cirkevné spoločenstvá živú nádej, že sa Pán Ježiš vráti v sláve. To bolo vyjadrené predovšetkým aklamáciou „maranatá, – Príď, Pane Ježišu!“

Taký bol napríklad Pavlov záverečný pozdrav na konci jeho druhého listu Korinťanom. Azda najlepšie ho poznáme z konca knihy Zjavenia apoštola Jána a spolu s ním z celého Svätého písma: Duch a nevesta hovoria: „Amen, Príď, Pane Ježišu!“ (Zjv 22,20)

Nezabúdajme tiež, že my sami takto oslavujeme Pána pri každej svätej omši v eucharistickej modlitbe. Celé adventné obdobie je v podstate ozvenou tohto zvolania v rôznych podobách.

Čakanie na Mesiáša v Ježišovi Nazaretskom, a teda príprava na oslavu jeho príchodu v tele, vrcholí bezprostredne v posledných dňoch pred Vianocami. Tam počúvame, ako naši predkovia vo viere – patriarchovia a proroci, najmä Izaiáš, očakávali Mesiáša.

Spomíname si najmä na malý zvyšok izraelského ľudu, ktorý mal istú nádej na Mesiáša, medzi nimi aj na Ježišových najbližších: Zachariáša a Alžbetu, Jána Krstiteľa, Jozefa a Máriu.

Adventné obdobie tak vyúsťuje do intenzívnej oslavy dlhého čakania na Mesiáša v dejinách spásy, ktorá nám pomáha objaviť takmer na každej stránke Starého zákona, počnúc knihou Genezis, Kristovo tajomstvo. Takto sa učíme čítať naše dejiny očami viery a môžeme v nich objaviť prítomnosť Krista, ktorý prichádza.

Kristus v skutočnosti je prítomný v celých dejinách, – tak ako bol opisovaný v Starom zákone, tak isto je prítomný aj dnes, a tak isto bude prítomný v každej dobe, ako Ten, ktorý prichádza.

Tak ako v adventnom období počúvame a čítame slová prorokov – od Izaiáša po Jána Krstiteľa, tak aj v našej konkrétnej situácii v súčasných dejinách, môžeme aj dnes objaviť ústredné postavenie Krista.

Tak ako bol stredobodom dejín v minulosti, tak bude Ním aj v budúcnosti, kým sa nezjaví v celej svojej sláve ako Pán dejín, v parúzii.

b) Advent, čas Ducha Svätého

Skutočným Kristovým predchodcom je Duch Svätý. Bol to Duch Svätý, keď hovoríme v súvislosti s prvým príchodom Božieho Syna a je taký aj v súvislosti s druhým a definitívnym príchodom.

Hovoril prostredníctvom prorokov (Nicejsko – carihradské vyznanie viery); v Zachariášovi, Alžbete, Jánovi Krstiteľovi a Márii anticipoval radosť z Kristovho príchodu. Prvá kapitola Lukášovho evanjelia sa zdá byť anticipáciou Turíc, vyliatím mesiášskej radosti na posledných protagonistov Starého zákona, najmä v evanjeliových piesňach Benedictus a Magnificat, nehovoriac o počatí Márie skrze Ducha Svätého.

Túto istú prítomnosť a pôsobenie Ducha Svätého dokumentuje najmä evanjelista Lukáš, keď píše o evanjelizačnej činnosti Ježiša a Cirkvi skrze apoštolov.

 Taktiež v celom Svätom písme cítime prítomnosť Ducha Svätého, od začiatku až po jej poslednú stranu, kde evanjelista Ján počuje Cirkev vedenú Duchom volať: „Príď, Pane Ježišu!“

Aké dôležité je, aby sme si aj my dnes pripomenuli túto prítomnosť a pôsobenie Božieho Ducha v našej Cirkvi a vo svete, ktorý sa nám odovzdáva predovšetkým prostredníctvom tých, ktorí sa Ním nechajú viesť!

Aj v týchto dňoch môžeme otvoriť naše srdcia Duchu Svätému, aby skrze Jeho prítomnosť a pôsobenie, sa mohlo Božie kráľovstvo čoraz viac uskutočňovať medzi nami!

c) Advent, čas splnenia sľubov

V čítaniach počas adventného obdobia, najmä počas svätých omší, si pripomíname mnohé Božie prisľúbenia.  Proroctvá o Mesiášovi nachádzajú svoje naplnenie v Kristovi, a tak sa dokazuje Božia vernosť. Dejiny sa javia ako rozvíjanie spásonosného Božieho plánu, ktorý sa zjavuje práve v týchto prisľúbeniach, ktoré sa v plnosti času zjednotili v Ježišovi Kristovi.

V Ňom, a najmä na Vianoce, sa spájajú – stvorenie a zmluva, zákon a múdrosť, postava služobníka a Mesiáša, rozmer utrpenia a svadobnej hostiny.

V adventnom období sa učíme dôverovať Bohu, ktorý nám prisľúbil spásu. Učíme sa, že je verný dnes a bude vždy, tak ako bol v minulosti, a tak ako čítame v druhom liste Timotejovi:

„Preto všetko znášam pre vyvolených, aby aj oni dosiahli spásu, ktorá je v Ježišovi Kristovi, a večnú slávu. Spoľahlivé je to slovo: Ak sme s ním zomreli, s ním budeme aj žiť. Ak vytrváme, s ním budeme aj kraľovať. Ak ho zaprieme, aj on zaprie nás. Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže.“ (2 Tim 2, 10-13)

Táto istota, že Boh je verný, je neotrasiteľným základom radosti v dôvernom očakávaní, ktorú prežívame a ktorej sa učíme v adventom období.