Dňa 25. marca 2021, na sviatok Zvestovania Pána, prijal náš spolubrat Peter, študent 2. ročníka Teologickej fakulty, posvätný rád lektorátu z rúk provinciála P. Pavla Krutáka SVD. Ide o veľmi starú cirkevnú tradíciu, ktorou bol Peter ustanovený na prednes čítaní zo Svätého písma (okrem evanjelia) pri všetkých liturgických sláveniach. Lektor má milovať Sväté písmo, študovať ho a často ho čítať. Tiež má byť náležite pripravený a schopný správne ho predniesť. V neposlednom rade je Lektorát tiež jedným z nevyhnutných míľnikov (neskôr nasledujú akolytát a diakonát) ku kňazstvu, ku ktorému sa Peter aj týmto dňom priblížil.
Vo svätej omši sa Páter provinciál v homílii zamýšľal nad
inkarnáciou Ježiša. Stať sa človekom znamenalo okrem tých radostných chvíľ,
okrem zvestovania radostného evanjelia, tiež zažívať aj bolesť, utrpenie a
smrť. Ale vďaka tejto inkarnácii sme boli vykúpení, boli sme zachránení. Podľa
príkladu Ježiša povzbudil P. provinciál nás všetkých, ale osobitne Petra,
zvestovávať tomuto svetu radostné posolstvo Evanjelia. On ho potrebuje,
očakáva, aj keď nie vždy ho prijíma. Inkarnácia Ježiša vo vlastnom živote
obsahuje v sebe aj určitú náročnosť. Preto páter povzbudil Petra, aby mu
nechýbala sila, chuť a nadšenie pre ohlasovanie Evanjelia.
Krátke predstavenie
Podcast:
Krstným menom sa volám Peter, ale tu ma všetci volajú
Peťo. Som najmladší zo šiestich detí, mám troch bratov a dve sestry. Na
detstvo spomínam s veľkou radosťou, tieto chvíle sme trávili stále kdesi
vonku. Najčastejšie sme hrávali futbal, ale chodili sme aj často plávať (rieku
sme mali vzdialenú menej ako 200 metrov od domu). Jednou z mojich úloh
v domácnosti, na ktorú spomínam, bolo každý deň priviesť byvola na pašu
práve k tejto rieke.
Už od útleho detstva som žil s predstavou, že by som
mohol byť kňazom. Pamätám si, ako raz prišli susedia a opýtali sa ma, či
by som sa ním nechcel stať. Ja som akoby automaticky povedal, že „áno“. Mal som
vzor v našich kňazoch, ktorí boli dobrí ľudia. Naša rodina tiež
navštevovala svätú omšu každý deň, o pol piatej ráno. Je pravda, že nie
vždy som ta chcel ísť a radšej by som si pospal, ale nemal som na výber.
Dnes som za to rodičom vďačný, že nás viedli po ceste viery. Od svojich
desiatich rokov som začal miništrovať a do pätnástky som to dotiahol na
kostolníka.
Ako to býva u nás bežné, adept na kňaza často ide
bývať na faru, aby získal skúsenosti a zoznámil sa bližšie s cirkevným
prostredím. To bol aj môj prípad, keď som počas štúdia na gymnáziu býval na
jednej fare, vzdialenej od nášho domu asi 30 kilometrov. Mal som vtedy 16 rokov
a prvý krát som opustil domov na dlhšiu dobu. Pomáhal som s bežným
chodom fary, viedol modlitby v kostole, miništroval či robil kostolníka.
Strávil som tam dokopy 4 roky.
Keď som dokončil gymnázium, snažil som sa dostať na
univerzitu v Saigone, dva roky sa mi však nepodarilo urobiť prijímačky. Začal
som teda pracovať: najskôr pol roka ako robotník na stavbách, neskôr ako
čašník. Ale stále som mal svoj cieľ ísť študovať a učil som sa po
večeroch, platil si kurzy. Býval som v Saigone spolu s bratom, ktorý
tam pracoval a pomáhal mi. Napokon sa mi podarilo zvládnuť prijímačky
a po troch a pol roka som skončil s titulom bakalára
v odbore angličtina.
Po dokončení školy som ostal pracovať vo firme na
spracovanie kávy, v ktorej som brigádoval už počas štúdií. V tomto
období som sa dva krát zúčastnil duchovných cvičení, kde som pocítil, že ma Pán
predsa volá, aby som sa stal kňazom. Tam som sa už definitívne rozhodol a moja
voľba padla na Spoločnosť Božieho slova.
V rámci formácie som už tri roky na Slovenku. To, čo ma stále ženie ďalej, je moja obľúbená veta z Písma: „Ani syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť“ (Mt 20,28). Ani ja nechcem, aby mi druhí slúžili, ale chcem byť tým, ktorý pomáha druhým. A aj preto som tu.
Text pripravil: frt. Lukáš Hanúsek SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
