Podcast:
Slávnosť Ježišovho krstu je ďalším zjavením, zjavením Ježiša. Pri Jordáne sa otvorilo nebo a Duch Svätý spočinul na Ježišovi ako holubica, ktorá konečne našla svoje hniezdo. Božia moc našla svoj domov. Nie že by tam Pánov Duch nebol už predtým. Bol tam už od stvorenia, keď sa „Duch Boží vznášal nad vodami“ (Gn 1, 2). Potom bol naďalej prítomný vo svätých a veriacich ľuďoch, v prorokoch, v spravodlivých, v svedkoch lásky Izraela i iných náboženstiev. V Ježišovi nachádza Duch svoje plné a definitívne sídlo.
Po svojom krste Ježiš začína hovoriť. Dá sa povedať, že vychádza z vody s novým povolaním. V deň svojho krstu sa zrodil pre nový život, pre nové poslanie; už nemal čas myslieť na seba, na svojich blízkych, na svoj domov, na svoje každodenné starosti. Len čo bol Ježiš pokrstený, vyšiel z vody a hľa, otvorilo sa nebo a z neba zaznel hlas: „Ty si môj Syn, milovaný, v tebe mám zaľúbenie.“ S Ježišovým kázaním po krste sa Boh stáva bližším, budúcnosť pokoja už nie je nedosiahnuteľná, nádej nekončí, človek nie je na zemi rozdrvený, nie je väzňom svojho osudu. Každý z nás sa stáva dieťaťom, milovaným a opatrovaným.
Božia láska je osobná, jedinečná, nemá iný cieľ ako milovať. Toto je budúcnosť, ktorú Boh už teraz sprítomňuje a ponúka všetkým, a najmä tým, ktorých život akoby stratil akúkoľvek hodnotu a zmysel. Kresťan nikdy nie je jedináčikom, pretože Boh je otcom všetkých. Každý pokrstený človek dostáva bratov a sestry. A je povolaný byť jedným z nich, to znamená obohacovať bratstvo, tkať priateľstvo, pestovať solidaritu. Dnes Pán od nás všetkých, ktorí sme sa vrátili ku krstiteľnici ako deti, znovuzrodené ako synovia a dcéry, nežiada veľké slová ani sľuby, ale len srdce schopné byť milované, učiť sa od Boha, dobrého Otca, a milovať všetkých.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
