ÚVAHA XV. / „Počujem to, čo počujem?“

Podcast:

„Otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa, aby som ich nemohol uzdraviť.“ (Mt 13,14-15)

Drahí priatelia. Evanjelium 15. nedele v Cezročnom období nás môže trocha prekvapiť. Ako je možné, že sa niekto môže pozerať bez toho, aby videl, alebo počúvať bez toho, aby počúval alebo rozumel? Stáva sa to vtedy, keď síce naše oči a uši pracujú správne, ale myseľ je rozptýlená, nepozorná na to, čo vidí alebo počuje. Príklad zo života: Možno sa i vám stalo, že ste napríklad počúvali audio knihu a zrazu ste si uvedomili, že hoci ste počuli, čo sa čítalo, vaša myseľ bola inde a nemali ste potuchy o tom, čo sa hovorilo. To je z času na čas bežná skúsenosť každého z nás.

Spomínaná časť evanjelia sa nachádza hneď po tom, ako Ježiš hovoril zástupom z loďky podobenstvo o rozsievačovi. V tomto podobenstve padá semeno na cestu, na kamenistú pôdu, medzi tŕnie a do bohatej pôdy. Iba semeno na dobrej pôde rástlo a prinášalo dobré ovocie. Preto vyššie citované Ježišovo učenie, ako aj jeho podobenstvo, o ktorom hovoril pred ním, učia, že bolo mnoho ľudí, ktorí síce počuli Božie slovo a boli svedkami Ježišových zázrakov, ale nedovolili, aby toto učenie a zázraky priniesli vieru do ich srdca.

Tento úryvok z evanjelia je dôležitý najmä pre tých, ktorí sú katolíkmi už mnoho rokov, ale vo svojej viere stagnujú. Keď niekto chodí každý týždeň na svätú omšu, počúva evanjelium a zúčastňuje sa na Eucharistii, ale nedokáže neustále rásť vo svätosti a chápaní nebeských tajomstiev, potom pomaly stratí aj to málo viery, čo má. Stanú sa z nich vlažní katolíci, ktorí sa síce venujú modlitbe, ale neprinášajú dobré ovocie, ktoré pochádza z autentickej viery.

Keď sa pozrieme späť na svoj život, čo vidíme z roka na rok? Bolo to obdobie, keď sme boli pevní vo viere, ale pomaly sme si zatvárali uši pred evanjeliom a vzďaľovali sme sa od hlbokého a modlitebného vnútorného zapojenia sa do života nášho Pána? Alebo keď sa obzrieme späť, vidíme, že Pán nám neustále dával viac a viac, a viedol nás k životu v skutočnom duchovnom bohatstve? Vstúpilo evanjelium nielen do našich uší, ale aj do našej mysle a chápania? Vidíme a vnímame Božie pôsobenie vo svojom živote i vo svete okolo nás? Sme aktívne zapojení do života milosti a zisťujeme, že sme každým dňom bližšie k Bohu? Alebo sme, žiaľ, stratili záujem a horlivosť, a teraz sa pomaly vzďaľujeme od plodného praktizovania svojej viery?

Zamyslime sa dnes nad týmito dôležitými otázkami a úprimne si na ne odpovedzme. Ak nevidíme, že by sme každým rokom rástli vo viere a skutočne sa obohacovali Božou milosťou, potom si buďme istí, že je potrebné niečo zmeniť. Stagnácia a vlažnosť vo viere nie sú dobré. Vedú k pomalej strate všetkého. Keď sa zamyslíme nad svojou vlastnou cestou viery, znovu sa zaviažme k horlivému prijímaniu evanjelia, aby naša duša bola skutočne bohatou pôdou, ktorá neustále prináša hojnosť dobrého ovocia.