Hovorí sa, že „nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ“. Inými slovami, dvaja ľudia, ktorí sú si navzájom nepriateľmi, sa často spoja, ak vidia príležitosť spoločne zaútočiť na ešte väčšieho nepriateľa. Presne to sa stalo v dnešnom evanjeliu. Ježiš bol považovaný za najväčšieho nepriateľa farizejov a herodiánov a obe tieto skupiny sa spojili v spoločnom sprisahaní s cieľom uväzniť Ježiša, hoci sa navzájom veľmi nemali radi.
Farizeji boli veľmi nacionalistickí a prísne dodržiavali Mojžišov zákon. Podľa ich názoru ľudia nemali platiť dane Rimanom a mnohí s tým súhlasili. Herodiáni podporovali Rimanov, a preto boli stúpencami Herodesa, židovského vládcu, ktorého vymenoval rímsky cisár. Jednou z Herodesových povinností bolo získavať od Židov dane, ktoré využívala rímska správa. Tí, ktorí sa postavili proti plateniu daní Rimanom, mohli byť dokonca usmrtení.
Spoločné vypočúvanie Ježiša malo jediný cieľ: dostať ho do problémov. Ak by Ježiš povedal, že platiť dane cisárovi je nezákonné, Herodesovi vojaci by ho mohli zatknúť. Ak by Ježiš povedal, že ľudia majú platiť dane cisárovi, farizeji by mohli proti nemu poštvať ľudí. Zdalo sa, že otázka položená Ježišovi je prehraná. Samozrejme, Ježišova odpoveď bola dokonalá. Bez toho, aby porušil Boží zákon, zdržal sa aj porušenia občianskeho zákona. Keď počuli jeho odpoveď, všetci, ktorí ho počuli, „žasli a opustili ho a odišli“.
Poučenie, ktoré vyplýva z tohto úryvku, je mimoriadne dôležité pre aplikáciu v rodinnom živote. Je veľmi bežné, že medzi blízkymi ľuďmi z času na čas vznikajú konflikty. Keď sa to stane, často môžeme zvoliť prístup, že sa pokúsime toho druhého chytiť do pasce a podraziť mu nohy svojou klamlivou argumentáciou. Keď k tomu dôjde medzi dvoma ľuďmi, rozhovor sa často zmení na krik, pričom každá strana sa snaží len nájsť chybu na tej druhej. Riešenie takýchto situácií je jednoduché. Každý konflikt treba riešiť pravdou. Ježiš to urobil dokonale. Keď bol napadnutý, neútočil. Nebránil sa iracionálne. Nevyhýbal sa konfrontácii. Nemanipuloval s pravdou vo svoj prospech. Namiesto toho hovoril otvorene a úprimne celú pravdu a odmietal sa zapájať do úskokov svojich protivníkov.
Zamyslite sa nad touto otázkou. Čo keby sme boli na Ježišovom mieste a prišli by za nami farizeji a položili by nám túto otázku? Čo by sme boli v pokušení odpovedať? S najväčšou pravdepodobnosťou by ste sa im snažili odpovedať tak, aby ste ich upokojili. Možno by sme zašepkali: „Nemali by sme platiť dane, ale nehovorte to Herodesovi.“ Možno by sme sa rozhodli, že to tak bude. A keby nám Herodiáni položili túto otázku, možno by sme boli v pokušení dať trochu inú odpoveď, ktorá by ich upokojila.
Často, keď máme pocit, že sa nás druhý človek snaží chytiť do pasce, odsúdiť alebo spochybniť, začneme sa viac starať o svoju obranu ako o úprimnú pravdu. Môžeme sa začať báť povedať čokoľvek, čo by im dalo dôvod na útok na nás. Namiesto toho, aby sme hovorili otvorene, úprimne a čestne, budeme v pokušení prekrúcať svoje odpovede. Tým sa konflikt nikdy nevyrieši. Jediný spôsob, ako niečo vyriešiť, je pravda.
Zamyslime sa dnes nad tým, ako pracujeme na riešení konfliktov, keď sa vyskytnú. Podobáme sa skôr farizejom a herodiánom, ktorých jediným cieľom bolo oklamať, nalákať a vyhrať? Vnímame v týchto chvíľach druhého ako nepriateľa? Alebo sa snažíme byť ako Ježiš, ktorý sa nevyhýbal rozhovoru a odpovedal úprimne a priamo? Samozrejme, pravda bola pre Ježiša jednoduchá, keďže bol bez akejkoľvek chyby. V našich životoch si pravda môže vyžadovať, aby sme pri konfrontácii priznali svoj hriech a ospravedlnili sa. Ak je však naším cieľom pravda, úplná pravda a nič než pravda, potom naše rozhovory budú napodobňovať Ježiša a väčšinou dôjde k pokojnému riešeniu.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
