Podcast:
Nechcete prísť? Ježiš povedal podobenstvo, ktoré čítame na 28. nedeľu v Cezročnom období, veľkňazom a starším ľudu, pretože hoci u ostatných vzbudzovali dojem, že sú opravdivými stúpencami Božej vôle, Pán u nich vnímal, že odmietajú prísť na svadobnú hostinu Božieho Baránka.
V podobenstve sú popísané tri výzvy. Prvé dve sú adresované pozvaným hosťom. Hoci sa títo „pozvaní hostia“ vzťahujú predovšetkým na izraelský ľud, mali by sme v nich vidieť aj tých, ktorí sú dnes vychovaní v kresťanskej viere. Po prvom pozvaní odmietli prísť. Po druhom pozvaní niektorí reagovali ľahostajne, iní nepriateľsky. Tieto reakcie sú bežné aj dnes.
Keď dnes Ježiš posiela pozvanie na svoju svadobnú hostinu, stretávame sa s rôznymi reakciami. Niektorí sú voči Pánovi ľahostajní. Sú to tí, ktorí sú tak pohltení svetskými záležitosťami, že Bohu venujú málo času a pozornosti. Pre nich nie je dôležité praktizovanie viery, ako je každodenná modlitba, účasť na svätej omši a konanie skutkov lásky. Zarábanie peňazí, získavanie materiálnych statkov, oddávanie sa zábave a iným svetským aktivitám sú oveľa viac zamerané na ich čas a energiu. Iní, ako napríklad veľkňazi a starší, sa predstavujú za verných nasledovníkov, ale v skutočnosti sú nepriateľskí voči Božej vôli. Zaujímajú sa len o svoj vonkajší vzhľad, a nie o skutočnosť svojej duše. Keď sú akýmkoľvek spôsobom spochybnení, reagujú hnevom a útokom. Nie sú otvorení pravde evanjelia a zostávajú samospravodliví tým, že útočia na čokoľvek alebo kohokoľvek, kto sa odváži spochybniť smer, ktorým sa v živote vydali.
Tretie pozvanie bolo adresované všetkým ľuďom, a niektorí naň reagovali. Ako naplno reagujeme na Ježišovo pozvanie? Aby sme mohli správne odpovedať na túto otázku, musíme „prečítať“ pozvanie a vedieť, k čomu sme pozvaní. Pozvanie, ktoré sme dostali, je pozvaním k účasti na svadobnej hostine Božieho Syna. Aby sme sa však mohli zúčastniť na tejto hostine, musíme byť oblečení do rúcha lásky. Charitas je forma lásky, ktorá je obetavá, nezištná a úplná. Táto forma lásky sa začína tým, že sa Boh stane stredobodom nášho života, a končí tým, že sa jeho vôľa stane jediným cieľom nášho života. Pravá láska bude mať za následok vymazanie všetkého sebectva z nášho života. A to je dôvod, prečo sa niektorí stavali a stavajú k tomuto pozvaniu nepriateľsky. Keď nás Boh pozve, aby sme žili v láske, budeme musieť čeliť potrebe zmeny. Pre niektorých je to veľmi ťažké. Preto reagujú ľahostajne, alebo sa stávajú obrannými a nepriateľskými, aby si tým ochránili život v hriechu, ktorý si vybrali.
Podobenstvo sa končí tým, že jeden z pozvaných hostí je vyhodený „do tmy, kde bude nárek a škrípanie zubami“, pretože nemá na sebe vhodné svadobné šaty. Toto svadobné rúcho je však symbolom pravej lásky, ktorá pochádza z autentického uctievania Boha.
Zamyslime sa dnes nad tým, nakoľko sme dobročinní voči druhým, pretože to rozhodne o tom, či máte právo zúčastniť sa na Pánovej hostine. Pravá láska sa vždy snaží štedro obdarovať druhých čo najväčším dobrom. Snaží sa urobiť všetko, čo je potrebné, aby pomohla druhým rásť v láske k Bohu. Pravá láska nikdy nevedie človeka k tomu, aby hľadel na seba. Vždy je zameraná navonok a vo svojich rozhodnutiach je nesebecká. Keď sa zamýšľame nad svojou láskou alebo jej nedostatkom, buďme otvorení Ježišovej očisťujúcej výzve a nereagujme nepriateľsky. Prijmime jeho pozvanie k zmene a dovoľme, aby nás naše úprimné uctievanie premenilo na dar lásky pre druhých.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
