VEĽKÝ DEŇ MALEJ DEDINY – POSVIACKA MISIJNÉHO DOMU VO VIDINEJ

70-ty ročník časopisu Hlasy z domova a misií

Misijný dom Božského Srdca Ježišovho vo Vidinej bol tretím rehoľným domov, ktorý Spoločnosť Božieho Slova na Slovensku zriadila (Močenok, Nitra – Kalvária a Vidiná). Jeho otvoreniu v októbri 1927 predchádzali prípravy a samotný deň otvorenia bol veľkou slávnosťou. Prečo?

Slávnosť posviacky misijného domu Božského Srdca vo Vidine predstavovala významný moment v dejinách misijného pôsobenia Spoločnosti Božieho Slova na Slovensku. V historickom kontexte rozvoja katolíckych misií a formovania domácich misijných povolaní znamenalo otvorenie nového domu dôležitý krok k upevneniu prítomnosti tejto rehoľnej spoločnosti na Slovensku. Premena kaštieľa na dom modlitby, formácie a prípravy budúcich misionárov symbolizovala nielen obnovu budovy, ale aj duchovnú obnovu a otvorenie nových horizontov pre misijné poslanie Cirkvi. Pre obec Vidiná sa táto udalosť stala mimoriadnou poctou a duchovným obohatením, keďže malá dedina sa na chvíľu stala miestom, z ktorého mali vychádzať budúci ohlasovatelia evanjelia do sveta.

Samotná slávnosť 9. októbra sa niesla v znamení veľkej účasti veriacich z okolitých obcí, ktorí sa zhromaždili, aby boli svedkami posvätenia nového misijného domu. Slávnosť viedol biskup Bubnič za účasti kňazov, predstaviteľov verejného života i množstva veriacich. Bohoslužby, kázne a procesia vyzdvihli význam rehoľného a misijného povolania a povzbudili prítomných k obetavosti pre šírenie kresťanskej viery. Silný duchovný rozmer udalosti sa prejavil v modlitbách, požehnaní domu i v symbolike posvätenia, ktoré malo zabezpečiť, aby sa tento dom stal miestom formácie mladých mužov pripravených slúžiť Bohu a Cirkvi.

Záver slávnosti patril veľkej procesii s Eucharistiou, ktorá smerovala pred kostol, kde sa zhromaždení veriaci poďakovali Bohu za dar nového misijného domu. Biskup v modlitbe spomenul aj zosnulého dobrodinca Jána Asbotha, staviteľa miestneho kostola, a vyjadril vďaku za jeho šľachetnosť a podporu cirkevného diela. Slávnosť sa skončila eucharistickým požehnaním, ktoré symbolicky zverilo nový misijný dom Božej ochrane a požehnaniu.

Celá udalosť bola silným svedectvom viery a jednoty. Otvorenie misijného domu vo Vidinej nebolo len lokálnou udalosťou, ale aj významným krokom v rozvoji slovenského misijného povedomia. Tento dom mal byť miestom, z ktorého budú vychádzať misionári pripravení ohlasovať evanjelium vo svete a prinášať posolstvo Kristovej lásky medzi národy. Pre Vidinú znamenal začiatok novej kapitoly jej duchovných dejín a pre Slovensko ďalší krok v zapájaní sa do univerzálneho misijného poslania Cirkvi.

Ako teda opísali otvorenie a posviacku misijného domu si môžete prečítať tu.

Hlasy z katol. missií, december 1927, číslo 12, ročník XIII.

Posviacka nového missijného domu Božského Srdca vo Vidine

Neobyčajnú, vznešenú slávnosť prežila 9. októbra malá dedinka Vidina pri Lučenci. V kaštieli tejto dediny bol už od dvoch mesiacov veľký ruch. Pracovali tam murári, tesári, stolári, zámočníci, kachliari, maliari, čalúnici, plechári, atď.  Z vyrabovaného, poškodeného a pustého pozostaliska svetskej slávy mal sa stať jednoduchý síce ale čistý a vkusný dom Božej chvály. Od 1. septembra pomáhali aj missijní chovanci čistiť a zanedbávané chodníky do poriadku priviesť: mala byť totiž posviacka nového missijného domu –  starého vidinského kaštieľa.

V piatok a sobotu pred posvätením zvláštne závodili chlapci ústavu a chlapi z dediny, aby na dvore missijného domu krásny oltár a na lúčenskej hradskej peknú slávobránu vystavili. Už v sobotu večer sa začali schádzať veriaci zo Šušanova a iných dedín, aby sa svätou spoveďou pripravili na ten veľavýznamný a pamätný deň.

V neďeľu o 9.h. ráno vítal už početný zástup Vidinčanov a hosťov pri slávobráne osvieteného pána biskupa Bubniča, ktorý s riaditeľom svojej kancelárie, dr. Pobožným, prišiel sám konať sväté obrady. Aj svetská vláda poslala svojich zástupcov.

Ľud sa schádzal viac a viac, buďto skupinami, buď celými procesiami. Z Lučenca prišlo tisíc, z Haliče ešte viac veriacich. Shromaždili sa okolo kostola, lebo dnu na svätú omšu len málo ľudí mohlo ísť.

Veľký dojem učinila na nich krásna kázeň detvanského dekana vdp. Štrbáňa, ktorý chcel dobrý slovenský ľud odtrhnúť od zemského zmýšlania a povzniesť ho do výšky pravdive kresťanského horlenia za príkladom svätých a šľachetnej panej, vdovy Asbothovej, ktorej snom jej mladých rokov a štastného manželstva bolo, vystaviť krásny kostol, ktorého nádhernému zariadeniu by sa potom venovala. Teraz sa jej vznešená túžba vyplnila. Teraz venuje celý svoj čas a dôchodky svojho vdovstva i so svojím najlepším majetkom pre vznešené dielo katolíckych misií.

Na dvore kaštieľa bola najprv sv. omša. Skoro celá dedina sa súčastnila tejto bohoslužby, lebo mohutný, zvučný hlas divínského pána farára Neymana všade siahal. Po svätej omši mal ošedivelý už, ale ešte ohnivý msgr. prof. Lacek z Lúčenca hlboko dojímavú kázeň o najskvostnejšej vetve na živom strome cirkvi, o rade rehoľníkov a missionárov, ich vznešenom povolaní a obetavom hrdinskom účinkovaní.

Slováci, Uhri; katolíci a evanjelici; vzdelanié vrstvy v elegantných šatoch a jednoduchý ľud v národnom kroji hrnul sa okolo vysokého oltára, ku ktorému dlhý rad miništrantov a kňazov sprevádzal osvieteného pána na pontifikálnu sv. omšu. Pobožne a slávnostne zavznel spev: „Ecce sacerdos“ – „Veľký kňaz dnes k nám prichádza“, spievaný malým ale šikovným vidinským sborom. V jemnom vetríku povievaly početné, pápežské prápory. nad oltárom, na ktorom bola sv. omša obetovaná.

Po sv. omši prosil predstavený missijného domu veľkňaza, sostupujúceho s oltára, aby ráčil na celý missijný dom a jeho obyvateľov svolať z neba Božské požehnanie, aby len povolaní do neho prišli a apoštolovia z neho vyšli.

Osvietený pán podal dlhšou rečou slovenskou a maďarskou obraz dejín spoločnosti Božského slova na Slovensku a missijného domu vo Vidine, v ktorýchžto dejinách on sám má vedúcu účasť. On ju volal na Slovensko, on dal prvým jej kňazom jako madunický farár príbytok na svojej fare, delil s nimi svoj stôl, získal im priateľov medzi slovenskými biskupmi a verejnosťou. On túto spoločnosť – teraz už slovenskú – víta a usádza teraz vo svojej diecéze.

Pred pánom biskupom stálo 36 prvých chovancov missijného domu Božského Srdca. Ich srdcia sa rozpaľovaly pod mohutnými slovami veľkňaza. Aj tí mnohí poslucháči, mládež a a rodičia poznali, že tu ide o veľkú vec, o boj ríše Kristovej s temnosťami hriechu a tisícmilionového pohanstva; poznali, že sú ešte veľké ideále a myšlienky na svete, za ktoré nieje škoda obetovať ani krvi a a života svojho.

Svätená voda kropila steny a dlážky missijného domu; zlý duch tu nemá prístupu. Temianové obláčky sa vznášaly hore, jako tie modlitby zo šlachetných sŕdc oných mladíkov, ktorí sa budú tu dávať Pánu Bohu za živé obety. Jako ten temian teprv na ohnivom uhli ukazuje svoju skvostnosť a svoju vôňu: tak je len jediná pravá láska na svete: ísť v oheň boja a stať sa obeťou za večné ciele pre Boha a nesmrteľné duše.

Sušanská hudba zahrala hymnu k Božskému Srdcu. Tisícové zástupy sriaďovaly sa vo veľkú procesiu, ktorá vystupovala hore na pahŕbok pred kostol, poďakovať sa tam Bohu za veľkú milosť missijného domu a padnúť na kolená pred svoím najvyšším Pánom v prevelebnej Sviatosti, ktorú vdp. regionál P. Fajkus v prievode missijných chovancov vyniesol pred kostol.

Osvietený pán biskup spomínal ešte vrelými slovami vystaviteľa krásneho kostola, zosnulého Jána Asbotha, ktorý odpočíva v kostolnej krypte. Modlitba za tak šlachetného pána a jeho zbožnú manželku vyšla iste všetkým z dojatého, povďačného srdca. Požehnaním prevelebnou Sviatosťou oltárnou skončila sa krásna slávnosť posvätenia missijného domu Božského Srdca vo Vidine.

Popisky k fotkám

Biskupská sv. omša na dvore missijného domu Božského Srdca

Horný obraz: Vysokovzácni hosti, veľkomožná pani Asboth, pátri a žiaci pri príležitosti posviacky missijného domu Božského Srdca vo Vidine.

Stredný obraz: Novostavba missijného domu rastie!