Pre nás verbistov je poctou, že päť našich spolubratov sa mohlo zúčastniť prvého zasadnutia Synody o synodalite, ktoré sa konalo 4. – 29. októbra v Ríme. Boli to nasledovní spolubratia: Mons. Ladislav Német SVD (arcibiskup Belehradu – Srbsko), Mons. Isao Kikuchi SVD (arcibiskup Tokia – Japonsko), Mons. Emmanuel Kofi Fianu SVD (biskup Ho – Ghana), Mons. Edgardo Cedeño Munoa SVD (biskup Penonome – Panama), a P. Asaeli Rass SVD (provinciál Austrálie).
Podľa slov pápeža Františka, hlavným protagonistom Synody je Duch Svätý, a nie účastníci. Cirkev sa má preto snažiť žiť v Duchu Svätom a načúvať mu. V našich spolubratoch, účastníkoch Synody, najviac rezonovali štyri nasledovné momenty, ktoré sa prelínali počas celého zasadnutia: kráčať spolu, načúvať jeden druhého, posvätné ticho, počúvať Ducha.
Vo svete, ktorý sa vyznačuje individualizmom, sme pozvaní kráčať spoločne. V čase, keď ľudia myslia iba svoje osobné potreby, vyzvaní, aby sme začuli aj ten najslabší hlas na okraji Cirkvi a spoločnosti. V dnešnej kultúre ponorenej do záplavy slov sme pozvaní vstúpiť do priestoru posvätného ticha. Pri hľadaní riešení na rozmanité výzvy osobného či spoločenského života sme povzbudení, aby sme nezabudli počúvať Ducha. P. Asaeli sa pred koncom prvého zasadnutia podelil so svojimi skúsenosťami z tejto pre neho výnimočnej udalosti, ktorú nazval „kairos“ skúsenosťou.“ (karios – čas, ktorý sa stane zážitkom). Vedomý si toho, že účastníci boli viazaní mlčanlivosťou, venuje sa skôr svojmu osobnému vnímaniu synody. Z jeho slov vyberáme:
Zúčastniť sa na tomto zasadnutí Synody ako jeden z 38 moderátorov malých skupín je pre mňa veľká česť a privilégium – životná skúsenosť, skúsenosť kairos! „Príď k nám, Duchu Svätý“ je neustále volanie, ktoré oživuje synodálnu cestu: spoločné kráčanie bratov a sestier z mnohých jazykov, kultúr a kresťanských tradícií pod vedením pápeža Františka. Som nadšený z toho, že môžem byť súčasťou sna pápeža Františka o synodálnej katolíckej cirkvi, ktorá spoločne kráča, modlí sa a rozlišuje v Duchu Svätom.
Podobne ako dvaja učeníci kráčajúci do Emauz, aj mňa sa dotkli svedectvá a skúsenosti žien a iných o našej spoločnej zraniteľnosti, ale aj nádeji. Slávili sme eucharistiu s východnými kresťanskými cirkvami a modlili sa s bratmi a sestrami z iných kresťanských denominácií za mier vo vojnou zmietaných častiach sveta… Smiali sme sa, plakali, modlili sa, dávali „dokopy“ svoje srdcia a hlavy, alebo sme sa o to aspoň pokúšali. Skutočne, štyri týždne od 8:45 do 19:30.
Mnohí účastníci hovoria, že tento synodálny proces kontemplatívneho počúvania je najvhodnejším kontextom a metódou pre uplatňovanie kolegiality a synodality ako neodmysliteľných prvkov putujúcej Cirkvi.
Nové heslá
Na synode sa neustále objavovali nové (a staré) heslá. Spomeniem aspoň niektoré: „hlboké načúvanie“, „otváranie horizontov nádeje“, „zdravá decentralizácia“, „pravda a láska sa musia v ťažkých prípadoch spojiť“, „Božia vláda ako horizont nádeje a uzdravenia pre všetkých“, „dôstojnosť všetkých pokrstených“, „spoločná zodpovednosť a vzájomný dialóg“, „spoluzodpovednosť v misii“, „priateľstvo medzi rovnými & priateľstvo nikdy neškodí“, „nové víno do nových pohárov“, „počúvať skúsenosť, nie ideály“, „revidovať kanonické právo tak, aby vyhovovalo novým teológiám a pastorácii“, „posilnenie sensus fidei“, „synodalita ako nový spôsob Cirkvi“, „Cirkev môže byť domovom pre všetkých“, „spoločne hľadať pravdu“, „vyzúvať si topánky“, „interkultúrna Cirkev“, „rozširovanie stanu“, „Cirkev pre chudobných a s chudobnými“, „od „ja“ k „my“ Cirkvi“, „spoločenstvo, ktoré vyžaruje“, „oživiť celú štruktúru, procesy a inštitúcie Cirkvi“, „skúmať digitálne prostredie“, „spoločenstvo a rodina sú lonom služby“, „starostlivosť o náš spoločný domov“, „svedectvo a slovo ako dvoje pľúc evanjelia“, „formácia na všetkých úrovniach Cirkvi“, „Cirkev, ktorá je inkluzívna, eucharistická, misionárska, milosrdná a rozlišujúca“ a mnohé ďalšie.
Z týchto hesiel o synodalite a z dôvery vo vlastnú intuíciu sme začali vnímať, kam asi by mohol viesť Duch Svätý Katolícku cirkev. Doterajšie rokovania boli pozitívne aj v tom zmysle, že sa účastníci zapojili konštruktívne do synodálneho procesu. Napriek zjavným kontroverziám, ktoré neboli podrobne riešené, bolo cítiť, ako sa rozvíja akási krehká nádej, keď sa účastníci – niekedy aj s pocitom neistoty – predsa len spojili vo vzájomnom rešpektovaní sa a v hlbokom načúvaní. Čím viac sme sa navzájom počúvali, tým viac sme postupne odhaľovali pravdy a prekážky nového spôsobu katolíckeho života. Pápež František nám pripomenul, že cieľom synodálneho procesu „nie je vytvárať nové dokumenty, ale otvárať horizonty nádeje pre naplnenie poslania Cirkvi“.
Hlasy s periférií
Odzneli mnohé hlasy a pohľady z Afriky, Európy, Oceánie, Latinskej a Severnej Ameriky, Ázie, cirkví východného obradu a pozvaných delegátov z hlavných kresťanských cirkví na rôzne tváre synodálnej Katolíckej cirkvi…. Skúsenosť z mnohých kontinentov sveta je taká, že cirkev nebola vždy skutočným domovom pre všetky Božie deti; nebola inkluzívna, ale selektívna; nebola milosrdná, ale odsudzujúca, zameraná dovnútra a nie na misiu atď. Zazneli však aj pozitívne skúsenosti.
Cieľom tohto načúvania bolo v prvom rade počuť skúsenosti z periférii, aby sme vedeli, čo sa deje v Cirkvi a spoločnosti, a mohli sme tomu úprimne a pravdivo čeliť. Pritom však išlo aj o prehĺbenie túžby po silnej katolíckej viere zameranej na Krista, ktorá nám môže pomôcť čeliť problémom, ktoré sme aj sami spôsobili, a o hľadanie lepšej cesty vpred za pomoci Ducha Svätého.
Osobné obrátenie
Ovocie synody sa objaví až po čase, ako v prípade semienka, ktoré ďalej rastie, a to vďaka ďalšiemu počúvaniu, cvičení sa v trpezlivosti, modlitbe a vytrvalosti, keď sa v októbri 2024 opäť stretneme na druhom zasadnutí. Aj keď sa toto zasadnutie pre niektorých ukáže ako sklamanie, skúsenosť toho, čo znamená byť synodálnou cirkvou, bola pre mňa skúsenosťou obrátenia. Cítim sa veľmi poctený, že v mojej funkcii moderátora môžem uľahčovať diskusiu a počúvať o neustálom zápase pri hľadaní Božej vôle, o bohatstve univerzálnej cirkvi, o hodnote histórie a tradície, ako aj o svätých a mučeníkoch, ktorí položili svoj život za vieru, pravdu a lásku.
Verím, že Duch Svätý jemne vedie účastníkov synody. Počúvame ho. Putujeme spoločne a „je dobré, že sme tu“, Mt 17, 4.
Redakčne spracoval a upravil P. Peter Dušička SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
