VODA, KTORÁ PREMIEŇA

Podcast:

Tichá, priezračná, nevyhnutná. Voda – taká samozrejmá a pritom taká vzácna. Kvapka po kvapke nesie život, osvieženie, čistotu. Bez nej by neklíčilo nič – ani v prírode, ani v nás.

V deň (22.marca), keď si celý svet pripomína Svetový deň vody, sme pozvaní pozrieť sa na tento dar nielen očami vedy či ekológie, ale aj očami viery. Voda má v Božom pláne výnimočné miesto. Je viac než len tekutina – je znamením Božej blízkosti, života a milosti.

Biblia od svojich prvých veršov odhaľuje tajomnú prítomnosť vody v Božom diele: „Boží Duch sa vznášal nad vodami“ (Gn 1,2). Voda bola prítomná pri stvorení, bola znakom života, ale aj prvkom, ktorý Boh usmerňuje a premieňa. Cez vodu sa deje súd – ako pri potope – ale aj záchrana, ako pri prechode Izraelitov cez Červené more.

Ako hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi:

Cirkev vidí v Noemovom korábe predobraz spásy (701, 845) prostredníctvom krstu. A naozaj v korábe ‚sa zachránili skrze vodu len niekoľkí, celkove osem ľudí‘ (1Pt 3,20): Potopou sveta si vopred naznačil [naše] znovuzrodenie, keď v hlbinách jedného a toho istého živlu bol koniec nerestí a začiatok čností. (KKC 1219)

Táto predobrazná symbolika vrcholí v osobe Ježiša Krista. On sa stáva živou vodou, ktorá uhasí smäd srdca. Hovorí žene pri studni:

„Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ (Jn 4,14)

Ponúka vodu, ktorá nepramení zo zeme, ale z neba – vodu, ktorá očisťuje, uzdravuje a dáva večný život. Voda sa tak stáva obrazom Ducha Svätého – neviditeľného daru, ktorý premieňa naše vnútro.

Túto duchovnú pravdu si môžeme ešte hlbšie uvedomiť práve teraz – v pôstnom období, keď nás Cirkev pozýva k obráteniu srdca a k očisťovaniu od hriechov. V tejto súvislosti sa pred nami otvára tajomstvo Kristovho kríža: „Jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda“ (Jn 19,34). Nie náhodou. Z jeho prebodnutého boku sa zrodili sviatosti Cirkvi – predovšetkým krst a Eucharistia. Táto voda je znakom očistenia, odpustenia a nového života, ktorý nám Kristus vydobyl na kríži.

Keď sme boli pokrstení, nebolo to len symbolické obliatie – bol to Boží zásah. Prešli sme vodou ako Izrael z otroctva do slobody, z tmy do svetla. Odvtedy v nás prúdi prameň milosti, ktorý nás volá k tomu, aby sme sami boli prameňom dobra pre druhých.

Liturgia Veľkonočnej vigílie túto pravdu nádherne sprítomňuje v modlitbe požehnania krstnej vody:

Nech Duch Svätý vloží do tejto vody milosť tvojho jednorodeného Syna, aby z človeka, stvoreného na obraz Boží, sviatosť krstu zmyla všetku nečistotu starého života a umožnila mu povstať z vody a z Ducha Svätého k novému detstvu. (Veľkonočná vigília – Požehnanie krstnej vody)

Na dôležitosť vody upozorňuje aj pápež František vo svojej encyklike Laudato si’. Tento výrok zdôrazňuje, že voda je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej dôstojnosti a života:

„Prístup k bezpečnej pitnej vode je základné a univerzálne ľudské právo, pretože je nevyhnutné pre prežitie, a ako také je podmienkou pre uplatňovanie iných ľudských práv.“ (Laudato si’, 30)

Svetový deň vody je preto aj výzvou k vďačnosti. Poďakujme Bohu za každú kvapku, ktorú máme. Myslime na tých, ktorým je voda nedostupná. A v duchu si pripomeňme svoj vlastný krst – ten okamih, keď nás Boh premenil cez vodu a Ducha na svoje deti. Zvlášť prosme za tých, ktorí budú počas tohtoročnej Veľkonočnej vigílie prijímať sviatosť krstu, aby sa ich srdcia naplnili milosťou a radosťou z nového života v Kristovi.

Pane, ďakujeme Ti za vodu – tichý dar Tvojej stvoriteľskej moci, ktorá zavlažuje zem i srdcia. Ďakujeme Ti za krst – chvíľu, keď sme sa stali Tvojimi deťmi a boli obmytí od hriechu. Ďakujeme Ti za krv a vodu, ktoré vytryskli z boku Tvojho Syna ako rieka milosrdenstva. Obnov v nás vedomie tohto daru. Očisti nás, posilni a naplň svojím Duchom. Nech v nás prúdi Tvoja láska – ako živá voda, čo dáva život, pokoj a nádej.