11. máj, Pondelok / 2 po 5. veľkonočnej nedeli
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“
Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“
Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.
Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“
Zamyslenie:
…zachovávať prikázania…a byť preto milovaný! To je prisľúbenie, to je cesta do raja, to je miesto v Otcovom príbytku – kto by tam nechcel!
A aké sú naše predsavzatia dať sa na túto cestu jednoznačné, aká je naša túžba mocná, aké je naše srdce zapálené!!!
Ale potom príde realita: nedostatok vôle, malicherné každodenné zlyhania, ale i (vý)činy, pre ktoré sa červenáme po celý život…
Konfrontácia vlastných skutkov s Kristovým absolútnym odovzdaním sa Otcovým prikázaniam býva zahanbujúca…
No absolútna Láska nám dáva opäť silu vstať – a opäť sa pokúšať o skutky, ktoré nám otvoria dvere do Jeho Príbytku…
Prosím, Pane, daj nám silu vstávať.
Aplikácia:
1) Aké oslobodzujúce je pomyslieť si, že každý nový deň je príležitosťou na konanie skutkov podľa prikázaní!
2) Aké nádejné je zveriť sa do pôsobenia Ducha svätého!
Miroslava, vydatá, vysokoškolský pedagóg, 58 r.
Tweet
