Zamyslenia

2. pôstna nedeľa

Dnešné Božie Slovo:
„O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“
Mt 17,1-9

Zamyslenie:
Vždy, keď čítam toto evanjelium, presne sa viem vžiť do kože apoštolov. Čas intenzívne strávený iba s Ježišom bol a je úžasný!

Nehučí práčka, nepočujem vadiť sa moje dospievajúce deti,
nevidím horu riadu na umytie. Nie som
znechutená z hlášok kolegov či žiakov. Netlačia na mňa nepredvídané
okolnosti a situácie, z ktorých mi občas vyhráva. Čas modlitby – to
znamená len ja a Boh! Koľkokrát som už po svätej omši povedala manželovi,
žeby som sa nechala v kostole spokojne aj zamknúť. Je mi tam dobre. Presne
tie slová povedali apoštoli Ježišovi: „Dobre nám je tu…“ Dokonca dali ponuku
postaviť tam bydlo Ježišovi, Mojžišovi a Elíášovi – a ostať tam
s nimi. Ale Ježiš chce odo mňa aj apoštolov iné: mlčať o tom, čo som
v modlitbe načerpala, zažila s Bohom, nech by to bolo rovnako či ešte
viac silné ako zážitok apoštolov. Miesto toho chce, aby som všetko, čo som
dostala na „hore zblíženia sa“ s Pánom, rozdala. Presne tam, kde to „horí“ a odkiaľ sa aj ja často odťahujem alebo
tam vstupujem s nechuťou. Práve tam je potrebné dávať živú vodu lásky,
pokoja, prijatia, odpustenia, milosrdenstva, trpezlivosti, obety… Tú, ktorú dostávam v modlitbe.