4. PÔSTNA NEDEĽA

4. PÔSTNA NEDEĽA

Dnešné Božie Slovo:
,,Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“
Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som, svetlo sveta.“
Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.
Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“
Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“
Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“

On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: ‚Choď k Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, umyl som sa a vidím.“

Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?“

Odpovedal: „Neviem.“

Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a – vidím.“

Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“

Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa.

Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“

On odpovedal: „Je prorok.“

Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“

Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“ Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“

Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“

On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“

Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“

Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“

Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“

Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“

Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von.

Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“

On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“

Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“

On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu.

Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“

Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!“

Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ‚Vidíme.‘ A tak váš hriech ostáva.

Zamyslenie:

    Neprejde asi ani jeden deň, kedy by sme sa aj my medzi sebou na niečo nepýtali. Aj keď je to zväčša úplne jednoduchá otázka na väčšinou jednoduchú odpoveď, predsa len sa pýtame, aby sme sa buď niečo dozvedeli alebo si aspoň niečo potvrdili. Človek je skrátka od nepamäti prirodzene zvedavý. Je normálne, keď sa pýtame aj na nášho Boha rôzne otázky. Aj Ježišovi učeníci chceli poznať, kde je vlastne pravda pri slepom človeku. Tak sa ho skrátka na to opýtali, rovnako ako sa aj my dnes pýtame na rôzne osobné stavy a situácie v živote, akými sú napríklad aj otázky typu: ,,Pane, prečo sa mi deje toto a prečo sú veci tak, ako sú?“ Ježiš nám však hneď nepriamo odpovedá: ,,Nepýtaj sa prečo sú veci tak alebo inak, ani nehľadaj iné príčiny či odpovede, ale konaj predovšetkým dobro, choď druhým ľuďom príkladom a rob dobré skutky, pokiaľ môžeš a kým sa ti dá.“ Ježiš je naším svetlom sveta a neustále platí jeho sľub, že nás predsa nikdy neopustí. Preto aj slepého človeka uzdravil, lebo v neho uveril. Koľkokrát sa však my sami v živote dostávame do situácie, že sa Pána iba neustále na niečo vypytujeme a čakáme na rôzne zázraky, rýchle odpovede alebo komplexné naplnenie našich otázok a prianí od Boha? Pritom sme presne ako tí spomínaní farizeji, ktorí aj keď majú možnosť vidieť a veriť v Boha, tak vidia len to, čo sami chcú vidieť, t.j. majú iba vlastnú ,,pravdu“. Skúsme preto práve teraz, v tomto neľahkom čase prebiehajúceho pôstu i súčasnej celosvetovej karanténe stíšiť hlavne samých seba a dôverovať naplno nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi. Veď jemu nie je nikdy nič nemožné a vie uzdraviť ako chorých, tak aj slepých. Stačí mu dôverovať a dať mu celé svoje srdce. A On sa už postará …

Aplikácia:

1/ Mám aj ja neustále nejaké otázky, pochybnosti či nenaplnené prosby, ktoré mi zabraňujú vidieť skutočného a pravého Boha? Viem sa Boha iba pýtať, alebo ho viem aj počúvať?

2/ Viem sa stíšiť a dôverovať celým svojím srdcom Pánovi v zlých alebo aj v dobrých/ľahších časoch?

Andy

slobodný, vychovávateľ, 25 rokov



Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie