Evanjelium:
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane!Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“ (Lk 12, 49-53)
Podcast:
Zamyslenie:
Istý novokňaz bol určený za kaplána do jednej pre neho neznámej farnosti. Samozrejme plný horlivosti sa rozhodol kázať o veciach, ktoré považoval za dôležité. Hneď vo svojej prvej kázni sa pustil do neresti stávkovania do koní. Kázeň mu ale nevyšla. Po jej skončení prišiel za nim jeden z farníkov a hovorí: „Otče, možno ste si nevšimli, ale celá táto naša oblasť je známa svojimi nádhernými koňmi. Mnohí ľudia si chovaním koní zarábajú na živobytie. Nemôžete tak hovoriť. Tým by ste zničili zdroj našich príjmov.“ Na ďalšiu nedeľu sa teda kaplán rozhodol nedotýkať sa už tohto problému, ale namiesto toho hovoriť o hriechu fajčenia a jeho dôsledkoch na zdravie nielen tých, čo fajčia, ale aj ich okolie. No na tvárach svojich poslucháčov spozoroval, že ani táto jeho reč sa im nepáči. Mnohí totiž, ako sa po kázni dozvedel, sa zaoberali pestovaním tabaku, a tak aj tu šlo o otázku živobytia. V tretiu nedeľu hovoril o hriechu alkoholizmu. No ani táto jeho kázeň nebola prijatá s porozumením. Totiž, ako sa znova dozvedel, na území farnosti sa nachádza jedna z najlepších páleníc alkoholu v celom širokom ďalekom okolí, v ktorej je zamestnaných mnoho z jeho farníkov. A tak sa celý zúfalý pýta jedného z nich, toho, ktorý mu tieto veci oznamoval: „A o čom mám teda potom kázať?“ „Kážte napríklad o tých hnusných komunistoch, ktorí vyčíňajú v Číne. Tým sa určite nikoho nedotknete a ručím vám, že vaše kázne budú prijaté s porozumením a súhlasom,“ hovorí mu farník.
Božie slovo dnešnej nedele, milí priatelia, má však trocha iný postoj. V prvom čítaní sa budeme mať možnosť vžiť do osudu proroka Jeremiáša, ktorého jeho súčasníci hodili do cisterny, pretože ich dráždil. Už nemohli počúvať jeho výčitky kvôli páchaniu ich zlých skutkov. A Ježiš, tento strojca pokoja, v evanjeliu hovorí o ohni a rozdelení medzi ľuďmi: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem a čo chcem? Len aby už vzplanul. Myslíte si, že som prišiel pokoj priniesť na zem? Nie pokoj, ale rozdelenie.“
Tieto slová Ježišove sa nám zdajú dosť kontroverzné. Keď si totiž uvedomíme, že Ježiš hovoril často o pokoji, o odpúšťaní, láske a porozumení, ako keby tieto jeho slová z evanjelia dnešnej nedele narúšali celok obrazu jeho osobnosti, ktorý nosíme vo svojej mysli. Bol za pokoj alebo za rozdelenie? Za oheň alebo za miernosť?
Ježiš bol aj za jedno, aj za druhé, bol aj za pokoj, aj za rozdelenie. Za oheň radikalizmu, ale aj za miernosť kompromisu. Totiž život človeka, to je veľký komplex. Situácie, na ktoré narážame, sú veľmi rôzne a komplikované, a preto nejestvujú rovnaké odpovede na všetky problémy. Jednoducho treba vychádzať z daností konkrétnej situácie a reagovať tak, ako si to tá – ktorá okolnosť práve vyžaduje.
V našom živote sú situácie, kedy je možné sa dohodnúť a hľadať kompromis bez toho, že by sme zrádzali nejakú svoju dôležitú zásadu. Sú ale aj také situácie, kde kompromis alebo mlčanie by bolo zradou našich zásad a pravdy, v ktorú veríme. A presne o takýchto prípadoch hovorí Ježiš.
Dejiny ľudstva sú plné mučeníkov za pravdu, ktorí boli týraní alebo položili za ňu svoj život. Niektorí boli rehabilitovaní posmrtne a aspoň takto sa im dostalo zadosťučenia v tom zmysle, že sa uznala hrdinskosť a oprávnenosť ich postojov. No sú aj takí, ktorých si už nikto nevšimol.
Teológ Liam Sword spomína zo svojich seminárskych čias takúto príhodu. Študoval v národnom seminári Írskej katolíckej cirkvi v Maynouth. Hovorí, že z času na čas sa zvykol poprechádzať po miestnom cintoríne, na ktorom boli pochovaní mnohí významní profesori a členovia teologickej fakulty. Ich hroby sú honosné a na ich náhrobkoch je popísaných veľa chvál. Je tam ale jeden hrob, ktorý nemá na sebe žiadnu chválu. Iba meno: Walter MacDonald. Kto bol tento človek? Prečo nemá na náhrobku žiaden citát, ktorý by prezrádzal čosi z jeho života? Odpoveďou sa zdá byť jeden latinský nenápadný nápis, ktorý sa nachádza na samom spodku náhrobku: Obiit in festo Sancti Athanasii (čo znamená „zomrel na sviatok sv. Atanáza“). Tento nápis je dosť neobvyklý, no možno práve on je kľúčom k profesorovmu životu. Ako vieme, sv. Atanáz bol v 4. storočí biskupom v Alexandrii. Mnohí jeho súčasníci ho tupo nenávideli, a to preto, lebo vážne poukazoval na ich nesprávne postoje a omyly. Medzi nimi bol i vladár. Ten ho poslal päťkrát do vyhnanstva. Na základe tohto jeho údelu sa v cirkvi zaužívala veta: Athanasius contra mundum (čo znamená: „Atanáz proti svetu“). Walter MacDonald bol pravdepodobne takým Atanázom vo svojej dobe a to bol možno aj dôvod, prečo mal byť po smrti zabudnutý. Neskôr sa stalo, že istý spisovateľ (volal sa Sean O´Casey) napísal o ňom knihu. Dal si tú námahu a preskúmal život zabudnutého profesora z Maynouthu, a v podstate to tušenie sa naplnilo.
Odvaha je vlastnosť, ktorá veľmi chýba ľuďom nášho veku. Vlastne chýbala vždy. Odvaha v boji proti zlu. O koľko menej zla by sa bolo bývalo vykonalo, keby sa bolo našlo viacej odvážnych ľudí? Napríklad keby boli počas nacistického režimu v Nemecku ľudia, ktorí do veci videli, hovorili viac. To isté v iných režimoch: či už v Apartheide v Južnej Afrike, v komunistickom Rusku za Stalina alebo v Mao Tze-tungovej Číne. Je pravda, že nie všetci ľudia v týchto režimoch a situáciách boli slepí a hluchí a že mlčali: Máme tu predsa napríklad takého kardinála von Galena alebo Dietricha Boenhefera, holandských biskupov, Alexandra Solženicina, Andreja Sacharova, Nelsona Mandelu, biskupa Desmonda Tutu a iných. No je to len zopár mien. O čo viac bolo tých, ktorí toto zlo videli, a pritom sa robili, že sú slepí.
A práve sem zapadá výzva Ježišova: „Myslíte si, že som prišiel pokoj priniesť na zem? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.“ Rozdelenie nie je zmyslom nášho boja proti zlu v nás a okolo nás. Rozdelenie bude skorej jeho dôsledkom. Niektorí neradi žijeme v rozdelení. A preto si radšej volíme chameleónske prispôsobovanie sa. A platíme za to veľkú cenu: zrádzame pravdu a zriekame sa pevnej chrbtovej kosti nášho charakteru.
Ktoré veci okolo nás potrebujú dnes, aby sme si ich viacej všímali a o nich hovorili?
Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
