Evanjelium:
Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal Ježiš toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.‘ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Lk 18, 9-14)
Podcast:
Zamyslenie:
Na Sväté Písmo môžeme pozerať ako na veľkú drámu, na dômyselne skomponovanú hru so scénami, ktoré vytvoril Boží dramatik, aby nám cez ne ukázal, aký je zmysel spásy. Jedným z obľúbených nástrojov používaných v dráme sú dvojice proti sebe stojacich postáv. Keď autor uvedie na javisko dva úplne odlišné charaktery, tým vyvolá porovnávanie a kontrast. Scéna je nabitá energiou. Výsledkom potom môže byť nový pohľad, nové chápanie a nový impulz pre náš život.
Keď sa pozrieme do Starého zákona, tieto kontrastné dvojice tam vidíme všade: Kain stojaci proti svojmu bratovi Ábelovi, Jakub a Ezau, Jakub a synovia Lábana, Jozef a jeho bratia, Mojžiš a Áron, Rút a Noemi, Dávid a Šaul, Dávid a jeho rebelujúci syn Absolón. Zoznam môže pokračovať do nekonečna, všetky tieto postavy nás pozývajú, aby sme na ich pozadí uvažovali nad podobnými situáciami v našom živote.
Dnešné evanjelium je ďalším biblickým miestom, kde sa nachádza interakcia medzi dvoma úplne odlišnými charaktermi. Na javisko, vlastne do chrámu, vstupujú dvaja ľudia: farizej a mýtnik. Aké poučenie z tohto ich krátkeho vystúpenia v dráme spásy by sme si mohli odniesť pre svoj život?
Veľkí dramatici používajú slová veľmi obozretne. Dnešná dráma nie je výnimkou. Ježiš vyberá slová veľmi cielene. Všimnime si, akú formu má päť slovies, ktoré farizej používa vo svojej krátkej reči. Je to forma JA: „Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ,Bože, (JA) ďakujem ti, že (JA) nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. (JA) Postím sa dva razy do týždňa, (JA) dávam desiatky zo všetkého, čo (JA) mám.“ Farizejovo JA sa pyšne povznáša nad všetky ostatné jeho slová a nemôže nevyvolať pozornosť. Ďalším slovom je, že sa modlil v sebe, teda nie k Bohu, ale k sebe samému.
Nemusíme byť veľkými svätcami ani mystikmi, aby sme akosi spontánne vycítili, že s týmto jeho jazykom nie je čosi v poriadku. Každý z nás zo svojej skúsenosti vie, že takáto modlitba určite nepochádza zo srdca obráteného k Bohu, ale zo srdca zahľadeného do svojho poblúdeného JA. Pochádza od človeka, ktorý si uvedomuje viac seba ako Boha, ktorý Boha vlastne ani nepotrebuje. Ak počujeme niekoho takto sa vyjadrovať, obyčajne to v nás vyvolá silnú reakciu. Voči takýmto ľuďom máme odpor, pripadajú nám odpudiví a máme tendenciu ich vypískať. Za takéto reakcie v nás by sme mali byť vďační, pretože sú presne tým, v čo Boží dramatik dúfal, že príbeh v nás vyvolá.
No náš odpor nie je všetko. Dobrý dramatik čaká, že jeho diváci pôjdu ešte hlbšie. Každá hra má viac úrovní. Naše podobenstvo nie je výnimkou. Čo hlbšieho nám dramatik Ježiš chcel ešte týmto podobenstvom povedať? Mystik Thomas Merton hovorí, že láska k sebe a zahľadenosť do seba, ktoré pozorujeme u farizeja, nevyhnutne vedú k zúfalstvu. Keď si človek vystačí sám, keď nepotrebuje pomoc nikoho, dokonca ani Boha, výsledkom musí byť opustenosť, sebaľútosť, ba až pocit ničoty. Zahľadenosť do seba alebo pýcha, hovorí Merton, majú korene v každom z nás a vedú k zúfalstvu preto, lebo vlastné zdroje u nikoho z nás nie sú nevyčerpateľné. Merton vysvetľuje aj dôvod, prečo modlitbu farizeja odmietame. Preto, hovorí, lebo každý vie, že takýto postoj vedie nie k radosti zo spásy, ale k smútku izolácie od Boha a od iných.
Avšak druhá postava z dnešného evanjelia – mýtnik – nie je pre nás o nič menšou výzvou než farizej. Áno, je to postava pozitívna. Ježiš povedal, že domov sa vrátil ospravedlnený on a nie ten druhý. Mýtnik nám symbolizuje pokoru. Ani raz nepoužíva sloveso vo forme JA. Slová v jeho krátkej reči sú ponížené a pokorné: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Dokonca aj reč jeho tela hovorí o pokore: je schúlený vzadu, bije sa v prsia a svoje oči neodvažuje zdvihnúť k nebu. Akosi inštinktívne cítime, tento človek je pred Bohom v tom správnom postoji, že jeho vzťah k Bohu je pravý. Niečo, čo by sme si želali mať aj my.
No mýtnik je pre nás aj výzvou. Jeho hriechy sú pravé a naozaj veľké. Od Boha dostal dar ospravedlnenia. Z chrámu odchádzal čistý. Veríme, že svoj život bol potom už naozaj iný.
Tieto dve postavy z evanjelia sú veľmi rozdielne a je dôležité, aby sme ich vedeli jasne popísať a jasne odlíšiť. A predsa, kdesi v hĺbke svojho srdca zaiste cítime, že by nebolo zle, keby sa tieto dve postavy nejako spolu zmierili. Táto naša túžba vychádza z pocitu, že ony nie sú len nejakými fiktívnymi charaktermi na javisku, na ktoré sme sa prišli pozrieť ako diváci. Nie. Ak sme úprimní, musíme priznať, že obe tieto postavy sa nachádzajú v každom z nás, že obe hrajú svoju rolu deň čo deň v našich životoch. Hodinu som farizej, a potom zasa dve hodiny mýtnik, a potom znova farizej… Kto z nás by chcel povedať, že to tak nie je? Tento zápas nie je ľahký a bude trvať celý život.
Ako by sme teda mohli týchto dvoch zmieriť? Kľúčovou vecou je uznať, že všetko, čo máme, všetko, čo robíme, všetko, čo sme, je darom od Boha. Farizej, ktorý sa postil 104 dní v roku, hoci bol povinný sa postiť len raz a ktorý platil desiatky zo všetkého, hoci bol povinný ich dávať len z troch produktov, nerobil nič zlého. Čo mu však bránilo vychutnávať radosť zo spásy, bola jeho sebestačnosť. Všetko, čo máme, pochádza od Boha. Ak máme dobrý hlas, je to dar Boží. Ak nám to dobre myslí a sme schopní sa jasne vyjadrovať, to je tiež dar od Boha. Ak sme schopní sa postiť a byť veľkorysí voči chudobným, aj to je od Boha. Dokonca aj naša túžba po raste, naše prahnutie po veľkých a duchovných veciach je od Boha. Všetko je teda dar. A mýtnik by zasa mal uznať, že by mu nezaškodilo dať sa tak trocha aj na cestu, ktorou kráčal farizej. Trocha sa viac trénovať v čnostiach a menej hrešiť a podvádzať.
Akonáhle si toto uvedomíme, náš zápas medzi pýchou a pokorou skončí. A potom, farizej a mýtnik v našom vnútri sa objímu. Scéna sa uzavrie, herci sa nám uklonia, opona sa spustí, my odídeme z hľadiska a vojdeme trocha plnšie do Božieho kráľovstva, ktoré máme žiť deň čo deň.
Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
