Evanjelium:
Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a
Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju
za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.
Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými
duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy,
a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.
Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a
tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“
On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som
prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov. ((Mk 1,29-39))
Počuli sme slovo Pánovo
Podcast:
Zamyslenie:
V dnešnom úryvku zo sv. evanjelia jasne môžeme vidieť, ako si Ježiš rozdelil pracovný čas. Na
jednej strane sa modlil, na druhej strane zasvätil čas svojmu poslaniu modliť sa slovami a skutkami.
Kontemplácia a čin. Modlitba a práca. Byť s Bohom a zároveň medzi ľuďmi.
Skutočne vidíme Ježiša, ktorý sa telom i dušou venuje svojej úlohe Mesiáša a Spasiteľa: Petra a
mnohých ďalších; utešuje smutných, vyháňa démonov a hlása. Ľudia mu prinášajú chorých a tých, čo
majú zlých duchov. A všetci chcú počuť Jeho slová. Jeho učeníci mu to hovoria: „Všetci ťa hľadajú“
(Mk 1, 37). Častejšie ako inokedy si udržiaval vyčerpávajúci program, ktorý mu nedával čas ani na
vydýchnutie.
Zároveň však Ježiš musel hľadať aj nejaké osamelé miesto, kde by sa mohol modliť: „Včasráno,
hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.“ (Mk 1, 35). Aj v iných
evanjeliách môžeme nájsť Ježiša, ktorý sa venuje modlitbe v rôznych hodinách a dokonca aj v noci.
Vedel si rozdeliť čas tak, aby jeho pracovné dni mali správnu rovnováhu medzi prácou a modlitbou.
Často hovoríme: „Nemám čas!“ Sme takí zaneprázdnení domácimi úlohami, profesionálnou
činnosťou, nespočetnými úlohami v našom programe… Preto sa dosť často domnievame, že by sme mali
byť od každodenných modlitieb oslobodení. Robíme veľa dôležitých vecí, ale často riskujeme, že
zabudneme na tú absolútne nevyhnutnú: na modlitbu.
Musíme si vytvoriť rovnováhu, aby sme dokázali robiť to prvé bez toho, aby sme zanedbávali to
druhé.
Svätý František to vyjadruje takto: „Musíme verne a oddane pracovať bez toho, aby v nás
nevyhasol duch svätej modlitby a oddanosti, ktorej sa musia podriadiť všetky svetské veci.“
Možno by sme si mali trochu lepšie zorganizovať svoj čas tak, aby sme boli „udomácnení.“
Iste, to, čo je dôležité, treba urobiť. Avšak to, čo je nevyhnutné, je absolútnou nevyhnutnosťou.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
