Piatok po 3. veľkonočnej nedeli

Dnešné Božie Slovo:
„Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume.“
Jn 6, 52 – 59

Zamyslenie:

Božie Slovo dnešného dňa nás upozorňuje na situácie, ktoré môžu nastať aj v našom živote. Napriek

tomu, že veríme v Ježiša Krista, že sa modlíme, prijímame ho v Božom Slove a v Eucharistii môže sa stať, že aj my sa stratíme ako židia. Ich hádanie, nevera nás pohoršuje a možno sa pýtame, ako je to možné, že Krista neprijali a neverili ani jeho slovám. Ich zmýšľanie sa pred nami ukazuje ako čisto pozemské, chýba mu Boží Duch. Ježiš im veľakrát už vysvetľoval, že prišiel od Otca. Aj teraz, keď chce dať ľudstvu svoje telo a krv, pravý pokrm a pravý nápoj zdôrazňuje,  že on je chlieb, ktorý zostúpil z neba a iba kto bude jesť tento chlieb, bude žiť naveky. Ale oni nechápu túto reč. Sú zmätení. Prečo? Lebo nikdy nepočuli  hlas Otca vo svojom srdci, nepoznajú ho.

Neobjavujeme v ich správaní niekedy aj seba? Rozpamätajme sa na situácie v našom živote, keď sme upadli do takejto nevery, pýchy a sebectva, hoci sme si mysleli, že sme veriaci, prijímali sme Ježišovo Telo, boli sme horliví a zapálení pre dobré veci ale nechápali sme čo od nás Boh chce. Nepočuli sme jeho hlas vo svojom vnútri a pomýlili nás rôzne iné hlasy. Neplnili sme Jeho vôľu ale našu vlastnú. A výsledok? Nepokoj, zmätok, problémy, choroby (koronavírus).

Ježiš nás neodsudzuje. On predsa dobre vie, aký je človek. Dáva nám druhú šancu – vrátiť sa späť, uznať kde sme zlyhali, oľutovať to vo Sviatosti zmierenia. Neváhajme, vráťme sa vždy späť k nemu a urobme to čím skôr. Nebuďme neveriaci ale veriaci a potom nám tento drahocenný dar Eucharistie bude dávať život.

Aplikácia:

1/ Verím, že Eucharistia mi dáva večný život, už teraz, kým žijem na zemi?

2/ Viem si nájsť čas na svätú omšu alebo Eucharistickú adoráciu a byť s Kristom ako často len    môžem?

Gabriela

vydatá, admin. pracovníčka, 60 r.



Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie