Zamyslenia

Piatok po 5. pôstnej nedeli

Dnešné Božie Slovo:
„Židia zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“ Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“ Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: ‚Ja som povedal: Ste bohmi?‘ Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! –, prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: ‚Rúhaš sa‘ za to že som povedal: Som Boží Syn?! Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk. Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ A mnohí tam uverili v neho.“
Jn 10, 31-42

Zamyslenie:

“Preto ho zasa chceli chytiť…” Zdá sa mi, že farizeji sa
často krát usilovali práve o to. Mať Ježiša vo svojej moci, pod kontrolou,
nachytať ho v jeho učení, zbaviť sa ho. Narúšal ich systém, možno sa necítili
byť v bezpečí alebo aj mali výčitky svedomia. A u seba vidím niekedy podobnú
tendenciu ako u farizejov, keď sa stretnem s niečím novým, čo narúša môj
systém, zdanlivý pocit bezpečia. Človek s odlišným názorom, chudobní pri
dverách kostolov, či na námestiach, nepohodlná pasáž z Písma, … Rád by som
hryzavé myšlienky niekde zakopal, nevšímal si ich, ospravedlňoval sa: “veď
Ježiš to zas tak doslovne nemyslel, to sa nedá”. Chytil Ježiša, mal ho vo
svojich rukách, “teraz Ťa počúvam, no toto je už príliš”.

Ale Ježiš je ten, čo má skutočnú moc, moc konať zázraky,
hovoriť Pravdu, priťahovať ľudí láskou, On je ten, čo “chytá” nás. Koniec
koncov, vtedy som slobodný, vtedy som silný, keď sa vzdám Ježišovi celý, bez
hraníc.