Zamyslenia

Pondelok 22. týždňa v Cezročnom období

Pondelok 22. týždňa v Cezročnom období

Ježiš prišiel do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“ On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“ A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“ Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.

Lk 4, 16-30

Zamyslenie

Počas nášho života sa stretávame
s mnohými ťažkosťami. Človek musí zaujať k týmto veciam postoj. A to je
pozvanie zastaviť sa a povzbudiť sa vo vernosti k Bohu. V živote aj vo
veciach viery spoznávame mnoho ťažkostí. Vidíme to aj v živote Pána Ježiša.
Ježiša vyhnali rodáci von zo synagógy i mesta. „Vstali, vyhnali ho z mesta a
viedli až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli
zhodiť” (Lk 4,29).

Ježiš hneď od začiatku, keď
vystúpi ako Učiteľ, je obklopený zástupmi. V jeho blízkosti sú to najmä
apoštoli, ďalší učeníci a niekoľko žien. O jeho učení, skutkoch a najmä
zázrakoch sa začalo rýchlo rozprávať v širokom okolí. Ježiš nikdy
neprestal mať kontakt s Otcom. Bol stále Boh, aj keď mal na čas podobu človeka.

To je memento pre nás. Kresťan je
vždy kresťanom, a to aj vtedy, keď ho viera stojí námahu, keď musí ťažko
vydávať svedectvo o Ježišovi. Takto chápaná viera je kresťanovi nielen na
úžitok a pre odmenu, ktorú očakávame pri stretnutí s Ježišom-Sudcom, ale aj
radostná pohnútka trpieť pre Ježiša. Vtedy viera prináša už tu na zemi
nepoznaný pokoj a radosť.

Našou úlohou je, aby sme verne
obstáli v skúškach viery a pri jej verejnom vyznávaní. Aj dnes dochádza ku
verejným útokom proti učeniu Cirkvi. Mnohí aj dnes nielenže nenávidia Cirkev,
ale ju ani nechcú poznať. A našou úlohou je nemlčať. Nemlčal ani Ježiš v
Nazarete, aj keď rodáci povstali proti nemu. Nemôžeme mlčať ani my, keď naši
blízki a priatelia sa správajú podobne.

Aplikácia:

Aké chcem dnes vydať svedectvo o Ježišovi?

Ľubomír, kňaz

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie