Zamyslenia

Pondelok vo veľkonočnej oktáve

Dnešné Božie Slovo:
„Ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.
A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“
Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu.
Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“
Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“
Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.“

Mt 28,8-15

Zamyslenie:

Ježiš
sa zjavuje ženám po zmŕtvychvstaní. Žiara jeho víťazstva je tak oslňujúca až
naháňa strach. Počas pôstu sme urobili pár krokov k Pánovi a on nám ide v
ústrety a zjavuje sa aj nám. Aká je naša reakcia? Vojaci, čo strážili hrob, boli
tiež svedkami zázraku, ale nechali sa podplatiť proti pravde. Išli a konali
proti tomu, čo videli.

Veľkonočné
tajomstvo je veľké a vzkriesený Kristus k nám v ňom prichádza. Ak sa necháme
osloviť jeho zjavením, neznamená to, že sme všetko pochopili, ale že mu dávame
priestor konať v našom živote. Nechajme sa premeniť jeho milosťou a Boh naplní
naše vnútro tým, po čom najviac túžime. Lebo v najväčšej hĺbke naše srdce
prahne iba po ňom.

Občas
asi každý zapochybuje, že ak mu dáme všetku dôveru, naše plány nevyjdú. Preto
nám hovorí „Nebojte sa!“. Nebojme sa objaviť v sebe najväčšiu túžbu, ktorou je
túžba po Bohu, lebo len on nás môže prežiariť radosťou, ktorá nepominie a dať
nám život, aký si nevieme predstaviť.

Buďme
radostní v Bohu aj vo vzťahoch. Kiežby sa veľkonočná radosť šírila aspoň tak
nákazlivo ako súčasná pandémia.