„Keď bol Ježiš v ktoromsi meste, zjavil sa muž plný malomocenstva. Len čo zbadal Ježiša, padol na tvár a prosil ho: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A malomocenstvo z neho hneď zmizlo. A prikázal mu, že o tom nesmie nikomu hovoriť, ale: „Choď,“ povedal, „ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ako predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“ No zvesť o ňom sa tým väčšmi šírila a schádzali sa veľké zástupy, aby ho počuli a dali sa uzdraviť zo svojich chorôb. On sa však utiahol na púšť a modlil sa.“
Lk 5,12-16
Miesto a meno človeka, ktorého Ježiš uzdravuje, sú neznáme a takých stretnutí je v Ježišovom živote veľa, pretože on prišiel pre všetkých bez rozdielu. Dozvedáme sa však, že tento muž bol plný malomocenstva – plný utrpenia na tele a aj na duši. Nevieme, kým je, ani akú má za sebou minulosť, či je odmietnutý len komunitou alebo aj rodinou, lebo vďaka malomocenstvu je považovaný za nečistého, alebo má niekde niekoho blízkeho, ale okolnosti života ich prinútili žiť od seba. Tento ťažký údel, nech už mal akúkoľvek príčinu, mu pripravoval srdce pre chvíľu osobného stretnutia s Ježišom. Mal srdce plné nádeje a dôvery, napovedá to o ňom spôsob ako predstupuje pred Ježiša a vyslovuje svoju prosbu: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ak chceš, ak to uznáš za dobré pre mňa a môžeš, lebo si Všemohúci a tebe je všetko možné.
Ježiš, ktorý sám je
nádejou, súcitom, dôverou a láskou, neváha ani chvíľu a uzdravuje jeho dušu
krásnym gestom prijatia – dotykom, a jeho telo slovom živého Boha. Svojim
učeníkom, mne, ale vlastne nám všetkým týmto jednoduchým gestom dotyku a potom
slova ukazuje ako stáť pri tých, ktorí možno potrebujú povzbudiť, potešiť,
alebo len cítiť prijatie.
Napokon si Ježiš
namiesto uznania a ešte väčšej angažovanosti vyberá púšť a modlitbu. Miesta,
kde sa Ježiš utiahne na púšť, alebo do samoty, aby trávil čas so svojim otcom,
patria k mojim obľúbeným. Ježiš bol modlitbou všetkým čo robil, každým
pohľadom, úsmevom, slovom, ale aj tichom, lebo on a otec boli v neustálej
jednote, ale keďže nám bol podobný vo všetkom okrem hriechu, aj on mal potrebu
tráviť čas osamote s tým, ktorý mu bol najdrahší. No zároveň on nikdy nezabúda
na človeka, veď kvôli nám prišiel na túto Zem a chce byť pre nás inšpiráciou a
pozvaním, lebo on dobre vie, že len v samote a tichu strávenom s otcom sa môže
naša duša rozvíjať do väčšej plnosti.
Aplikácia:
1. Vnímaš svoje momentálne starosti a bolesti ako kráčanie smerom k Bohu?
2. Vedel by si dnes vymeniť jednu aktivitu dnešného dňa za čas strávený s Bohom v modlitbe?
Gabriela
vydatá, učiteľka, 40
rokov
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
