V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“
Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“
On im povedal: „A čo?“
Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným
v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi
a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali,
že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.
Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe,
a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli
a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že
je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“
On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo
hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do
svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo
sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide
ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň
sa už schýlil!“
Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal
chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči
a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce,
keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“
A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli
zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj
vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im
stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Lk 24, 13-35
Zamyslenie:
Na
ceste do Emauz vidíme dvoch učeníkov – smutných, zahĺbených do seba, ktorí
sa správajú podobne ako my. Môžeme tu nájsť seba, náš strach pred stretnutím
s ťažkou realitou, naším zroneným srdcom… Aj my sme všeličo pekné zažili
s Ježišom a teraz sa nevieme s ťažobou vyrovnať. Pýtam sa
v ťažkých chvíľach: „Kam kráčam a prečo?“
A tu
prichádza zmŕtvychvstalý Ježiš a … počúva(!). Veľmi dobre vie , čo ma trápi,
čo sa stalo. Na rozdiel od nás pozná celú pravdu. Vypočúva si však našu verziu,
preto sa pýta: „A čo?“
Nebojme
sa Ježišovi hovoriť všetko s detskou dôverou. On sám nám odkázal skrze
sestru Faustínu:
„Svojím milosrdenstvom prenasledujem hriešnikov na všetkých ich
cestách a moje srdce sa raduje, keď sa vracajú ku mne. Zabúdam na horkosť,
ktorou napájali moje srdce, a teším sa z ich návratu. … Povedz hriešnikom, že
vždy na nich čakám, načúvam úderom ich srdca, kedy začne biť pre mňa.“
Aplikácia:
1/ „Neutekám“ často od seba tým, že dovoľujem smútku prevažovať nad nádejou z vyriešenia mojich problémov?
2/ Rozprávam sa každý deň s dobrým Bohom – Otcom, a vravím mu všetko s úprimnosťou, skrátka z celého srdca s vedomím, že On ma počúva?
Zuzana
slobodná,
25 rokov
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
