Zamyslenia

Utorok po 1. pôstnej nedeli

Dnešné Božie Slovo:
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.
Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.
Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“

Mt 6, 7-15

Zamyslenie:
Modlitbu Otče náš pozná asi každý veriaci človek, ba dokonca si myslím že aj neveriaci. Táto modlitba je najrozšírenejšou, a modlíme sa ju každý deň. Je súčasťou každej liturgie.

Dospeli sme až k tomu, že nám táto
modlitba akosi zovšednela. Keď sa ju modlíme uvedomujeme si vôbec čo sa
modlíme? O čo v tejto modlitbe prosíme? Myslím si že modlitba Otče
náš je najdokonalejšou modlitbou, a to vďaka tomu, že nám ju dal sám
Ježiš. Keď nám hovorí: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania“, dáva nám
na zreteľ že nie dĺžka modlitby je podstatná, ale dôležité je to či naša
modlitba, rozhovor s Bohom vychádza zo srdca. Každé jedno slovo modlitby
má moc, ak vychádza z čistého, pokorného a ochotného srdca. Keď
v modlitbe Otče náš prosíme: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“, nemáme
na mysli chlieb ako pokrm pre telo. Prosíme o chlieb, ktorým je živý
Kristus, ktorý sa nám dáva dennodenne v eucharistií. A tento živý
chlieb je prameň nášho života, on je zdroj z ktorého môžeme čerpať.

V závere
nám Ježiš chce podotknúť silu odpustenia. Iba ak mi odpustíme aj nám sa
odpustí. A komu sa viac odpustí, ten viac miluje. A kto viac miluje,
tomu sa viac odpustí.