Dnešné Božie Slovo:
Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“ Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš.
Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“
Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.
Jn 20, 11 – 18
Zamyslenie:
„Žena, prečo plačeš?“ Trefná otázka anjelov
i samotného Ježiša. Mária plakala pretože, bola plná strachu
a neistoty, lebo nevedela nájsť telo svojho Pána. My dnes plačme, pretože
už poznáme ako toto Evanjelium pokračuje. Plačme, nech nás slzy obmyjú od všetkej
nečistoty. Plačme od radosti, že Boh zvíťazil nad smrťou. Plačme ale
i načúvajme. Márií stačilo jedno zavolanie, jedno oslovenie
a spoznala svojho Učiteľa. Koľkokrát na nás Pán volá naším menom?
Koľkokrát dostal aj odpoveď? Často očakávame, že keď na neho zavoláme
s nejakou prosbou, hneď nám ju splní. Ale hrob nebol miestom hádzania
prianí a želaní. Hrob je dnes prázdny od pozemských vecí, ale zato
naplnení nebeskými. Preto nebuďme tými, ktorí si hádžu los, buďme tými, ktorí
Ježiša hľadajú a nachádzajú. Boh túži v nás prebývať a túži sa
skrze nás ďalej rozdávať. Ježiš hovorí aj Márií „… choď
k mojim bratom…“ On chce, aby sme rozsievali jeho lásku,
radosť, jeho pokoj, všetky jeho milosti, ktorými nás neustále napĺňa. Aby ten,
komu sa „rozdáme“ povedal/a: „Videl/a som Pána“. Buďme chrámom,
v ktorom bude prebývať najvyšší.
Ja ťa teraz povzbudzujem vstaň a s radosťou
zakrič, že „Hrob je prázdny“, pretože ten, čo bol mŕtvy – ožil.
Ten čo bol stratený – našiel sa. Ten, ktorého telo bolo zúbožené povstáva
a dáva nám nový život.
Aplikácia:
1/ Reagujem, keď Pán na mňa zavolá? Mám túžbu odpovedať na jeho oslovenie?
2/ Koľkokrát si iný pri rozhovore, pri práce, pri modlitbe so mnou mohli povedať: „U neho/nej som videl/a Pána. On/Ona si Ježiša so sebou nosí v srdci a s ním aj žije. On/Ona je JEHO synom/dcérou“ Tak koľkokrát?
Monika
slobodná, učiteľka v Cirkevnej materskej škole
sv. Filipa Neriho, 24 rokov
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
