ZAMYSLENIE
NA 1. PÔSTNU NEDEĽU

Evanjelium:

Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali. Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1, 12-15)

Podcast:

Zamyslenie:

Poznaj
sám seba

Istý slávny rabín
si raz zmyslel, že vyskúša srdcia ľudí a že si preverí, ako o sebe samých
zmýšľajú. Zavolal si teda troch náhodných chodcov, ktorí prechádzali popred
jeho dom, k sebe dovnútra. Keď vošli, obráti sa k prvému a pýta sa ho: „Predstav si, že by si našiel mešec plný
zlatých dukátov. Čo by si s ním urobil?“ „Dal by som ho okamžite tomu, komu
patrí, samozrejme za predpokladu, že sa mi podarilo zistiť, kto to je. A k tomu, aby som to zistil, by som použil všetky dostupné
prostriedky,“ odpovedá muž. „Hlupák!“
vykríkol rabín a dal tú istú otázku druhému. „Ja by som mešec nevrátil. Nechal
by som si ho. Prečo by som mal hľadať jeho vlastníka? Veď mal si dávať pozor na
svoje veci!“ „Darebák!“ vykríkol
rabín. A na to položil tú istú otázku tretiemu. „Ako by som, pane, mohol vedieť, čo by som urobil, keby sa mi niečo
také stalo?“ hovorí muž. „Mal by som silu vzdorovať svojim zlým
náklonnostiam? Alebo by som sa im poddal a to, čo patrí niekomu inému, by
som si nechal? Neviem. Ale ak ma   Boh
Najvyšší – nech je jeho meno pochválené – posilní a dodá mi silu, aby som sa mohol postaviť proti svojim
náklonnostiam, čo by som si veľmi želal, určite by som peniaze vrátil.“ „Tvoje
slová sú krásne,“ volá rabín. „Si naozaj múdry
človek!“

Prečo rabín nazval prvého muža hlupákom?
Preto, lebo mu úplne chýbalo sebapoznanie,
a tak sa preceňoval. Bol si úplne istý, že keď takáto situácia nastane, on
bude dosť silný na to, aby peniaze vrátil. Úplne sa spoľahol iba na seba, na
svoju silu a na svoje dobré sklony. No ktorý človek si môže byť istý sám
sebou?! Ľudia nepadajú preto, lebo sú slabí. Padajú preto, lebo si myslia, že
sú silní a že oni sami si vystačia.

Prečo druhého muža rabín nazval darebákom?
Preto, lebo bez najmenších výčitiek
svedomia bol pripravený na to, že si privlastní to, čo mu nepatrí. Pre
človeka, ako bol tento, je pokušenie dobrou príležitosťou obohatiť sa na úkor
kohokoľvek.

A prečo rabín
pochválil tretieho muža? Preto, lebo bol
to človek nielen dobrý, ale aj múdry. Čo ho robilo múdrym, bola skutočnosť,
že o sebe vedel, že je slabý ako každý človek. No napriek tomu dúfal, že keď
bude stáť pred pokušením nechať si peniaze, bude dosť silný na to, aby sa
rozhodol pre to, čo je správne. Vedel však, že aby tak urobil, k tomu
potrebuje Božiu pomoc; preto bol odhodlaný túto Božiu pomoc hľadať.[1]

Každý z nás, milí priatelia, je naklonený k zlu. A toto zlo sa v mnohých z nás, žiaľ,
často aj realizuje, keď v slabých chvíľach podliehame pokušeniam. Toto je pravda, ktorú dosť často, k svojej vlastnej
škode, prehliadame. Najväčším naším
problémom je neznalosť seba samých a naša neschopnosť uznať, že v našom vnútri
sa nachádza zlo a že sa musíme ním zaoberať, lebo inak nás pohltí. Ako však spoznať samých
seba?

Návod
nám dáva dnešné evanjelium. Ježiš hneď ako bol pokrstený
a ako sa rozhodol začať verejne účinkovať, odchádza do samoty, na púšť.
Načo? Aby sa tam podrobil testovaniu. Evanjelista Marek doslovne hovorí, že
„Satan ho pokúšal“, čo je presne to: testoval ho.  

Na
takúto púšť by sme mali z času na čas odchádzať aj my. Každý z nás potrebuje miesto, kde by mohol v tichu
a samote uvažovať sám nad sebou a nad tým, čo robíme a takto sa
lepšie spoznávať. Ako to robiť?

Duchovná literatúra nám ponúka päť spôsobov,
cez ktoré je možné poznávať samých seba: (1) pozorovanie samého seba, (2) dôvera
v intuíciu, (3) skúmanie svojich motívov, (4) snaha o rast v poznaní a (5)
uvedomovanie si svojej ohraničenosti[2].
Pozrime sa na ne trocha zbližša.

(1)
Pozorovanie seba samého, ktoré sa môže diať buď
tým, že ja sám budem uvažovať nad
svojím správaním, alebo že poprosím
iných, aby mi dali spätnú väzbu ohľadom toho, ako sa správam. Toto je veľmi
dôležitý moment, lebo faktom je, že nie
vždy dokážem vedome ustrážiť svoje správanie. A to je dobre. To, kto
naozaj som, vidím nie na správaní, ktoré mám pod kontrolou, ale na reakciách,
ktoré sú spontánne a nepredvídané.  Práve tieto spontánne, neplánované a neustrážené reakcie mi veľa hovoria o mne
samom a o tom, kde potrebujem ešte trocha popracovať.  

(2)
Intuícia je ďalším prostriedkom na sebapoznanie. Máme veľa tendencií, ktoré sa ešte
neprejavili. No akosi kdesi tušíme, že by sme mohli byť na ne zraniteľní, keby
sme si na ne nedali pozor. Je jasné, že intuícia má svoje hranice. Nemožno žiť
v akejsi neustálej paranoji. Veci treba aj skúšať a učiť sa aj na chybách. No nemali by sme ani hazardovať. Intuícia
môže byť pre mnohých z nás – v obraznom zmysle – aj akýmsi „vliatym
poznaním“, ktorým nás vedie Boh k tomu, aby sme sa nepreceňovali a nešli
do vecí, na ktoré nemáme.

(3) Skúmanie svojich motívov je kľúčom pri
tzv. duchovnom rozpoznávaní. Mnohé šľachetné formy nášho správania, alebo
dokonca hrdinské rozhodnutia môžu mať nesprávne motívy. A keď ich nespoznáme,
môžu nás i iných priviesť ku katastrofe. Pravdou je, že málokto sa úmyselne
rozhodne pre niečo z nesprávnych motívov. No každý z nás má tendenciu
žiť v sebaklame a tento sebaklam treba odhaliť. Výsledok našej práce,
ktorú vykonávame z nesprávnych motívov nikdy nemôže byť dobrý.

(4) Snaha o rast v poznaní. Tu ide o študovanie, o rozhľadenosť, o
vedomosti, o múdrosť, o hľadanie kľúča k veciam. Človek by mal celý život rásť
v poznaní. Preto sa nám odporúča čítanie, štúdium, meditácia, rozhovory.
Najväčším prostriedkom poznania je však láska.
Preto tí, ktorí milujú, nehrešia. Okrem Ježiša, ktorého poznanie v láske bolo
dokonalé, mala takéto poznanie ešte jeho matka Mária. Ostatní z nás potrebujeme
v takomto poznávaní neustále rásť.

(5) Uvedomovanie si svojej ohraničenosti. Ide o prežívanie svojich darov a svojich schopností, ale aj svojich limitov a svojej ohraničenosti. Človek si musí dôverovať a púšťať sa do
rozvoja toho najlepšieho, čo v sebe nosí, no na druhej strane sa musí vedieť
zmierovať aj s tým, že má svoje hranice, že zlyháva a že nie všetko, čo
chce, sa mu aj podarí. Často padá
a niekedy dokonca veľmi. V konečnom dôsledku ho toto poznanie privedie
k pocitu závislosti na Bohu a k priľnutiu k Bohu, k jeho pomoci.

Toto sú aspoň
niektoré prostriedky k sebapoznaniu. Možno existujú ešte ďalšie. V každom
prípade nech nám je svetlom i výzvou myšlienka, že bez sebapoznania nie je možná duchovná púť. Nech teda duchovná púť,
ktorú sme týmto pôstom začali, prinesie hojné plody.

[1] Flor McCarthy, SDB:
New Sunday & Holy Day Liturgies,
Year C, Dominican Publications, Dublin 2000, str. 69.

[2] Heslo Knowledge od Doris Donnelly v The New Dictionary of Catholic Spirituality, ed. by Michael Downey, The Liturgical Press, Collegeville, Minnesota, 1993, str. 586.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti
Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.