Zamyslenia

ZAMYSLENIE
NA 14. NEDEĽU
V CEZROČNOM OBDOBÍ

Evanjelium:

Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť.  A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘  Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: ‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!‘ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.“ Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“ On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“ (Lk 10, 1-12. 17-20)

Podcast:

Zamyslenie:

Keď sa dnes započúvame do evanjelia, počujeme Ježiša, ktorý je na ceste do Jeruzalema**. Na tejto ceste však nezostáva sám. Posiela pred sebou sedemdesiatdvoch učeníkov.

Prečo práve sedemdesiatdva? Pretože toto číslo v Biblii znamená plnosť národov. Ježiš už od začiatku myslí na celý svet. Už v Galilei vidí pred sebou všetky národy, všetkých ľudí. Nik mu nie je ľahostajný.  A jeho túžba je jasná: aby každý človek mohol počuť radostnú zvesť a byť zachránený.

Táto Ježišova túžba je aktuálna aj dnes. Často máme strach a uzatvárame sa do svojich starostí a obáv o budúcnosť. Ale Ježiš nás pozýva, aby sme vykročili von, za hranice svojich istôt. Svet je väčší než naše obavy. Tam čakajú ľudia, ktorí túžia po nádeji a pokoji. A preto Ježiš hovorí: „žatva je veľká, ale robotníkov málo. Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“

Pozrime sa okolo seba:  Koľko ľudí dnes hľadá nádej? Koľko ľudí je unavených starosťami o rodinu, prácu alebo zdravie? Koľko ľudí je zmetených správami, ktoré sa na nich valia zo všetkých strán? Koľko ľudí je zranených nielen vojnami a násilím vo svete, ale aj osamelosťou, nepochopením a bezútechou v každodennom živote?

A predsa: Ježiš nás učí, že netreba veľké armády. Stačí málo – stačí dvaja, ktorí idú s jeho pokojom. Nie vlastnou silou, ale silou evanjelia.

A práve preto im hovorí: „Choďte, posielam vás ako ovce medzi vlkov.“  Na prvý pohľad to môže znieť zvláštne a nebezpečne. Ale práve v tejto slabosti je sila. Nie preto, že by sme všetko zvládli sami, ale preto, že nesieme niečo väčšie ako sme my sami – lásku, ktorá premáha strach, a pokoj, ktorý rozptyľuje nenávisť.

Dnes to platí možno ešte viac ako kedysi. Koľko kresťanov na svete trpí pre svoju vieru! A predsa sa nevzdávajú, pretože vedia, že láska má posledné slovo.

Aj my sme pozvaní, aby sme boli svedkami tejto lásky. Možno nie veľkými slovami, ale tým, že navštívime toho, kto je sám.  Že odpustíme tam, kde by bolo jednoduchšie hnevať sa. Že pomôžeme, aj keď z toho nič nemáme.

A vtedy počujeme to, čo počuli učeníci: „Videl som satana padať z neba ako blesk.“  Tam, kde vstúpi láska, zlo stráca svoju moc. Tam, kde niekto prijme druhého, mizne strach. A v takých chvíľach rastieme aj my – radujeme sa, pretože vieme, že naše mená sú zapísané v nebi.

A preto radujme sa z toho, že aj my smieme byť poslaní. Možno slabí, možno nie vždy pripravení, ale predsa nesieme v sebe poklad: evanjelium lásky.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu