Zamyslenia

ZAMYSLENIE
NA 2. ADVENTNÚ NEDEĽU

Evangelium:

V ten deň: Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyženie výhonok. A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bázne pred Pánom. A bude mať záľubu v bázni pred Pánom. Nebude súdiť podľa zdania očí, ani nebude karhať podľa počutia, ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných a podľa práva bude rozhodovať v prospech ponížených zeme. Zem udrie prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí bezbožníka. Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho bokov. Vlk bude bývať s baránkom, leopard si ľahne vedľa kozliatka. Teliatko i lev budú žrať spolu a chlapček ich bude zaháňať. Krava a medvedica sa budú spolu pásť, ich mláďatá budú vedno odpočívať. Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou, dojča sa bude hrať nad dierou hada, do skrýše vretenice siahne rukou batoľa. Nik nebude škodiť ani pustošiť na celom mojom svätom vrchu; lebo poznaním Pána bude naplnená zem, ako vody napĺňajú moria. V ten deň koreň Jesseho sa vztýči ako znamenie národom; pohania ho budú vyhľadávať a slávny bude jeho príbytok. (Iz 11, 1-10)

Podcast:

Zamyslenie:

Tí z vás, milí priatelia, ktorí ste cestovali diaľnicou z Ríma do Neapola, ste si určite všimli po ľavej strane diaľnice vysoko na kopci mohutný kláštor. Je to benediktínsky kláštor Monte Cassino a bol to prvý kláštor, ktorý r. 529 založil pre svoju rehoľu sv. Benedikt z Norcie. Tento kláštor má veľmi pohnuté dejiny. Počas svojej takmer 1500-ročnej histórie bol štyrikrát úplne zničený. Najprv to boli Longobardi, ktorí ho r. 577 zrovnali so zemou, potom r. 883 Saracéni. Tretie spustošenie nastalo pri veľkom zemetrasení r. 1349. No a to štvrté, snáď zo všetkých najhroznejšie sa odohralo 15. februára 1944, keď ho Američania, mylne si mysliac, že v kláštore sa ukrývajú nacisti, úplne zbombardovali. Počas šialeného bombardovania naň zvrhli 1400 ton bômb. Z kláštora neostalo nič a mnohí si mysleli, že to je jeho definitívny koniec. Krátko po vojne sa však talianska vláda rozhodla kláštor znovuvybudovať a to „tam, kde bol a taký, aký bol“. Dnes ho teda znova obdivujeme v jeho pôvodnej veľkosti a kráse. Možno to, čo pomáha kláštoru Monte Cassino vždy povstať z ruín, je motto, ktoré sa nachádza na jeho erbe. Je to zoťatý kmeň duba, z ktorého vyrastá krásny zelený výhonok a pri ňom je nápis: Succisa virescit, čo znamená „hoci zoťatý, znova sa zazelená“. Alebo v prenesenom zmysle: „Aj keď kláštor bude zničený, znova povstane k životu“.

Succisa virescit. Toto motto kláštora Monte Cassino krátko a pekne vyjadruje, milí priatelia, aj hlavnú myšlienku Božieho slova dnešnej 2. adventnej nedele. Je to slovo o nádeji na dobrý koniec toho, o čom sa zdá, že je to definitívne zničené a pochované. „Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyženie výhonok“, hovorí v prvom čítaní prorok Izaiáš. Čo Izaiáš popisuje? O čom to hovorí?

Doba, v ktorej prorok Izaiáš žil – čo bolo 8. storočie pred Kristom –, bola pre neho samotného i pre jeho národ dobou veľmi ťažkou. Asi 300 rokov už vládli v Izraeli králi z Dávidovho rodu, ale ich vláda stále viac a viac upadala. Sám prorok Izaiáš ich počas svojho života zažil štyroch. V roku 722 severná časť s desiatimi kmeňmi padla do rúk asýrského kráľa a ľudia boli odvlečení do zajatia. Z veľkého Dávidovho kráľovstva zostal už iba Jeruzalem. Prorok to popísal takto: „Len drahý Sion zostal, ako búdka vo vinici, ako koliba na poli uhoriek, ako osamelé strážne mesto“ (1, 8). Veriaci boli zo situácie zdesení, mali dojem, že ich opustil Boh a tak k nemu volali: „Pane, kam sa podela tvoja niekdajšia láska, tvoje sľuby dané Dávidovi?“ (Ž 89, 50).

A práve do tejto biednej situácie Izraela adresuje prorok Izaiáš slová z dnešného čítania. Sú to slová silnej nádeje, avšak zároveň aj slová silne provokujúce. Prečo provokujúce? Preto, lebo Izaiáš zasadzuje nádej v pozitívnu budúcnosť nie do toho, čo očakávali Izraeliti, totiž, že Dávidova kráľovská dynastia bude upevnená a že bude trvať naveky. Pravdu povediac, Izaiáš im prorokuje presný opak: Dávidova kráľovská dynastia zanikne a to už čoskoro. A mal pravdu. Asi o 130 rokov neskôr, v r. 586 sú židia odvlečení do babylonského zajatia, Dávidova kráľovská dynastia skončí a nikdy viac sa už zmysel svetského panovania neobnoví. Z Dávidovho kráľovského kmeňa zostane len takpovediac pahýľ: orezaný peň s koreňom. Avšak z tohto pňa s koreňom, ktorým je Dávidov otec Jesse, vypučí čosi nové: nový výhonok, ktorý Božie prisľúbenie o „večnom kráľovstve Dávidovom“ splní, no bude to v inom zmysle, než očakávali Izaiášovi súčasníci.

Slová Izaiášove o zániku dávidovskej politickej dynastie museli byť pre židov zaiste silne provokujúce, ba až devastujúce; no boli to zároveň aj slová úžasnej nádeje. Podľa Izaiáša základom pravého duchovného kráľovstva Dávidovho bolo pomazanie, ktoré kedysi Dávidovi udelil v Betleheme prorok Samuel. Králi, nástupcovia kráľa Dávida, mali žiť a vládnuť podľa vízie vyplývajúcej z tohto pomazania. No nežili. Králi Izraela sa od nej odklonili, a preto Dávidovo kráľovstvo muselo byť ako strom zoťaté. No nebolo zoťaté úplne. Ostal kmeň aj s koreňmi a succisa virescit, teda hoci zoťaté, predsa sa znova zazelená.

Izaiáš to popisuje takto: „V ten deň: Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyženie výhonok.“ Touto ratolesťou a výhonkom bude „kráľ pokoja“ (Iz 9, 5), Mesiáš Ježiš. Izaiáš jeho kraľovanie popisuje takto: „A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bázne pred Pánom. … Nebude súdiť podľa zdania očí, ani nebude karhať podľa počutia, ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných a podľa práva bude rozhodovať v prospech ponížených zeme.“ Hľa, takto bude kraľovať kráľ, ktorý je už teraz verný svojmu poslaniu.

A keď tohto kráľa na konci vekov príjmu a uznajú za svojho kráľa všetci ľudia, vtedy sa definitívne uskutoční to kráľovstvo pokoja, ktoré Izaiáš obrazne popisuje ako miesto, kde „vlk bude bývať s baránkom, leopard si ľahne vedľa kozliatka. Teliatko i lev budú žrať spolu a chlapček ich bude zaháňať. Krava a medvedica sa budú spolu pásť, ich mláďatá budú vedno odpočívať. Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou, dojča sa bude hrať nad dierou hada, do skrýše vretenice siahne rukou batoľa. Nik nebude škodiť ani pustošiť na celom mojom svätom vrchu; lebo poznaním Pána bude naplnená zem, ako vody napĺňajú moria.“

Ktorýsi autor sa, milí priatelia, raz vyjadril, že žiť znamená pochovávať nádeje. A je to, žiaľ, pravda. Mnohé nádeje a plány, ktoré sme v mladosti mali, sa ukážu ako neuskutočniteľné a my často stojíme nad ich hrobmi. Mnohé naše pochované pozemské nádeje svedčia o našej obmedzenosti. No svedčia aj o našej hriešnosti. Niektoré nádeje totiž nemuseli zomrieť, tak ako nemusela zaniknúť ani dynastia Dávidova, ak by sa králi boli správali, ako sa mali. Nám sa stáva často to isté.

Boh je však veľký, a preto on za nás napravuje to, čo sme pokazili a ponúka nám nové možnosti. Boh je verný a svojich prísľubov sa nevzdáva. Advent je preto naším obdobím. Je to obdobie, kedy by sme mali povstať zo smútku a svoje nádeje si nielen znova obnoviť, ale hlavne ich konečne zakoreniť v realite, teda v učení a v osobe Ježiša Krista.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie