Evanjelium:
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. (Jn 1, 1–14)
Podcast:
Zamyslenie:
Na počiatku bolo Slovo. Skôr než vznikol svet, skôr než zaznelo prvé ľudské slovo, bolo Slovo u Boha, s ktorým je v jednote od večnosti. Evanjelista Ján nás vedie do ticha, kde nejde o udalosti, ale o vzťah. O jednotu. O lásku, ktorá je zdrojom všetkého.
Toto Slovo nie je myšlienka ani zvuk. Je to Osoba. Je to Syn, skrze ktorého všetko povstalo. V ňom je život a tento život je svetlom ľudí. Svetlom, ktoré svieti v tme – a tma ho nepohltila. Ani vtedy, keď mu nerozumela. Ani vtedy, keď ho nechcela prijať.
Evanjelium otvorene pomenúva aj bolesť: svet ho nepoznal. Svet povstal skrze Slovo, a predsa ho nespoznal. Boh sa však neodvracia. Nezatvára sa. Prichádza ticho, s trpezlivosťou lásky, ktorá čaká. Slovo nevynucuje. Slovo prebýva.
A potom zaznie veta, ktorá stojí v srdci celej viery: Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. Boh sa rozhodol nebyť vzdialený. Vstúpil do ľudskej krehkosti, do času, do každodennosti. Slovo má tvár. Má ruky. Má srdce. Boh sa stal blízkym, aby ho človek nemusel hľadať v nedosiahnuteľnej výške, ale mohol ho stretnúť uprostred života.
Evanjelium však hovorí aj o našej odpovedi. Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi. Nie na základe zásluh či výkonu, ale z daru. Prijať Slovo znamená dať mu priestor – dovoliť, aby v nás prebývalo, aby osvetľovalo naše rozhodnutia, vzťahy, slabosti aj nádeje.
Vianočný čas sa pomaly uzatvára, ale tajomstvo Vtelenia zostáva. Ježiš Kristus, vtelené Slovo, je stále medzi nami. Neodchádza. Trpezlivo čaká.
A tak si môžeme položiť tichú, ale dôležitú otázku: Má u mňa kde prebývať?
Nie iba v chráme a nie iba v nedeľu, ale v srdci – v tom, čo žijem, čo nesiem a čím sa stávam.
Tam, kde je Slovo prijaté, rodí sa svetlo. A to je svetlo, ktoré tma nepohltí.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
