Evanjelium:
Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu. (Jn 3, 14-21)
Podcast:
Zamyslenie:
Buď reaktorom
Medzi dôležitými zásadami, ktorým nás v jednej zo svojich knižiek učí
známy duchovný autor, jezuita, John Powell je táto: „Buď aktor a nie reaktor!“ Čo to znamená, ilustruje na
príklade novinára Sydneyho Harrisa, ktorý raz navštívil jedného svojho známeho.
Ten ho pozval na kávu do kaviarne na
prízemí budovy, v ktorej pracoval. Sadli si a k stolu prišla čašníčka. Jej reakcie boli desné. Bola
arogantná a netaktná. Muž však na to nedbal, bol slušný a pokojný.
Keď priniesla kávu, doslova im ju hodila na stôl. Muž jej slušne poďakoval. Keď
odchádzali, čašníčke zaplatil a zaželal jej príjemný deň. Ona zobrala peniaze,
čosi zamrmlala a odišla. „Čo to bolo?“ pýta sa
Harris svojho známeho. „To je vždy taká?“ „Vždy.“ „A ty sa vždy správaš
k nej takto slušne?“ „Vždy.“ „To sa ti divím. Čo jej čosi nepovieš!? Ja by
som to nezniesol.“ „Pozri, je ráno, mám pred sebou celý deň. Nedovolím predsa tejto nepríjemnej žene,
aby mi tento môj deň, ktorý mám pred sebou, celý otrávila. Je na mne, ako
do tohto môjho dňa vstúpim a v akej pohode ho prežijem,“ hovorí
Harrisovi jeho známy.
A mal pravdu.
Jeho mottom, ako neskôr vysvetlil, totiž bolo: „Buď aktorom a nie reaktorom!“ To znamená „Ty buď tým, kto je
aktívny, kto je kreatívny, kto je autorom svojho života. Neobmedz svoj život
len na to, aby si neustále iba na niekoho reagoval. A to nielen keď ide
o tvoju náladu. Buď aktorom hlavne
keď ide o víziu tvojho života. Je na tebe, ako svoj život prežiješ;
a preto rozmýšľaj a buď kreatívny. Nečakaj, že ti niekto iný povie, čo by si mal
vo svojom živote robiť. Rada iného je síce vždy vítaná a múdry ju
hľadá. No konečné rozhodnutie ohľadom toho, čo by si
mal vo svojom živote robiť, je len a len na tebe.“
Koľkí z nás však takto rozmýšľame? Myslím, že nie je ich veľa. Dôvodom je to, že každé rozhodnutie má
aj svoje dôsledky. Čo, keď nám to, pre čo sme sa rozhodli, nevyjde a keď
to nedopadne dobre? Koho budem viniť?“ Ak si aktorom, potom máš smolu. Vinníkom
si si sám. No keď si reaktorom, máš náskok. Vinníkom je ten, kto ti poradil, na
koho si reagoval. Byť reaktorom je teda
výhoda. Lenže naozaj?
Ak si zvolíš cestu reaktora, je možné, že tvoj život
bude naozaj pohodlnejší a ľahší, no ty sa nikdy nedozvieš, kto si. Každý z nás je jedinečnou bytosťou s jedinečnými darmi.
Ak budeme vždy robiť iba to, čo nám povedia iní, naše dary ostanú nepoužité
a svet o ne príde. Preto by sme mohli povedať, že byť aktormi je
v istom zmysle príkaz toho, ktorý nás do tohto sveta priviedol, teda
samého Boha. Ako keby nám
povedal: „Choď, vstúp do tohto sveta a pretváraj ho. Neboj sa ničoho! Buď aktorom.“ Byť aktormi je teda naše povolanie,
byť reaktormi je naša degradácia.
Lenže tak ako
všetko na svete, aj toto má svoje limity.
V našom živote existuje jedna oblasť,
kde motto „Buď aktorom a nie reaktorom“ neplatí a kde nefunguje.
Je to oblasť náboženská, teda oblasť
nášho vzťahu k Bohu. Tu platí motto opačné: „Nebuď aktorom, ale
reaktorom.“ Je tomu tak preto, lebo v našom vzťahu k Bohu nemáme na to,
aby sme my boli aktormi. Aktorom môže
byť iba Boh. My ľudia môžeme byť iba reaktormi. Na viac nemáme.
No ako často my katolíci na toto zabúdame!? Presvedčenie mnohých z nás veriacich katolíkov – a to dokonca
aj tých, ktorí k životu pristupujú dosť pasívne – je, že voči Bohu my máme byť aktormi a nie
reaktormi. Boh nás chce síce spasiť, no my si to musíme zaslúžiť. Boh nám
chce dobre, no my si to všetko musíme u neho vymôcť. Boh má pre nás
pripravené nebo, no my musíme oň zabojovať, niekedy poriadne a aj tak si
nemôžeme byť istí, či to zabralo, či je Boh už naozaj spokojný, či sme si ho
naozaj naklonili.
Odkiaľ máme tento postoj?
Myslím, že z dvoch zdrojov. Prvým je nesprávny
obraz Boha a druhým, nesprávne chápanie
človeka. K týmto dvom veciam sa vyjadruje dosť často terajší Sv. Otec,
pápež František, keď hovorí o tzv. blude pelagianizmu, ktorý nás katolíkov
prenasleduje počas celých dejín. Pelágius bol teológ z 5. storočia a hlásal, že
človek má dosť síl na to, aby dosiahol
svoju spásu svojimi vlastnými silami. Slovami nášho motta stačí, aby bol
dôsledným aktorom a všetko mu je možné. To však nie je pravda. Človek, nech by robil čokoľvek, nikdy
nebude schopný svojimi skutkami zaslúžiť si svoju spásu. Naše úsilie, naše
aktorstvo, nech by bolo akokoľvek veľké, nám v tejto oblasti nič nepomôže.
Niektorí toto vedia a privádza ich to do
zúfalstva. „Čo teda mám robiť, aby som si naklonil
Boha a bol spasený?“ pýtajú sa. Pre nich Boh je akýsi moloch, ktorého
záľubou je nás trestať za naše hriechy. Aký to však nezmysel! Ak by mal Boh
záľubu v tom, aby nás súdil a tvrdo trestal, potom by celý ten príbeh evanjelia, príbeh o Ježišovi
a o našom vykúpení bol úplným nezmyslom. Faktom je to, že my si
svoju spásu nemusíme tvrdo vydobýjať. Naša spása je už tu. Jediné, čo sa od nás
žiada, je to, aby sme túto spásu, ktorú nám ponúka Boh v Ježišovi Kristovi,
prijali, to znamená, aby sme voči Bohu boli reaktormi.
Pozrime sa, ako
nám to hovorí evanjelium: „Boh tak miloval svet, že dal svojho
jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný
život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho
svet spasil.“ Niektorí tieto dve vety z Jánovho evanjelia nazývajú
evanjeliom v skratke, pretože – hovoria – keby sa nám stratili všetky
ostatné evanjelia a ostali by nám iba tieto dve vety, mali by sme podstatu toho, čo nám o Bohu a o nás
ohlasoval Ježiš Kristus. V týchto dvoch vetách je pravda o Bohu
a pravda o človeku.
Naša spása, milí priatelia, je teda už tu. To, čo sa od nás žiada, je uveriť v ňu a ju prijať. A potom ju vo svojom živote žiť.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti
Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
