Evanjelium:
„Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ (Jn 6,51-58)
Podcast:
Zamyslenie:
Jeden príbeh rozpráva o veľmi bohatom mužovi, ktorý si zaumienil robiť dobré skutky. Na miesto, kadiaľ prechádzalo veľa ľudí, dal postaviť hostinec, naplnil ho zásobami potravín, oblečenia, obuvou (všetkého vo veľkom množstve), aby si mohli čím viacerí zobrať to, čo budú potrebovať. Nakoniec napísal na dvere pokyny, ako sa majú správať všetci tí, ktorí do tohto hostinca vstúpia. Každý tam mohol zostať tak dlho, ako len chcel. Mohol si zadarmo zobrať hocičo, čo chcel, ale len v takom množstve, v akom práve potreboval, nie viac. Keď muž napísal tieto krátke pokyny, vyvesil ich a odišiel.
Aj pre nás postavil – stvoril Pán Boh hostinec – svet a dal nám k dispozícii všetko, čo sa v ňom, vďaka Jeho nesmiernej láske a štedrosti k nám nachádza, aby sme z toho zadarmo a hojne čerpali. Ale k tomu aj On – ako tento boháč z príbehu – napísal a odovzdal nám určité pravidlá, aby náš život v jeho hostinci bol naozaj šťastný. Niektoré z nich sme počuli v liturgii slova dnešnej nedele.
“Žite a kráčajte cestami rozumnosti,“ zaznieva v prvom čítaní z Knihy Prísloví. Lebo „Náš život spočíva v tom, aby sme nerozumnosť svojho života premenili na rozumnosť,“ tvrdí žijúci v 19. storočí škótsky spisovateľ Samuel Smiles. Čo znamená táto výzva? Apoštol Pavol, ktorý vo svojom liste upozorňuje Efezanov, aby si dávali veľký pozor, ako majú žiť (“nie ako nemúdri, ale ako múdri”) a využívali čas (“lebo dni sú zlé”), by povedal, že Pán si praje, aby sme žili ako deti svetla a nie ako detí tmy, aby sme sa nesprávali – hovoriac slovami Svätého Otca Františka – ako netopier, ktorý sa vie pohybovať iba v noci. Aby sme žili – ako napísal apoštol v Liste Galaťanom – duchovne a nekonali skutky tela, ktorými sú napríklad nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, ale milovali “svojho blížneho ako seba samého“.
V žalme zaznieva ďalšia Pánova výzva, ktorá súvisí s tou prvou: “Unikaj pred zlom a dobre rob.” Čo môžeme povedať o časoch, ktoré žijeme? Nie sú im cudzie takéto postoje a javy, ako materializmus a konzumizmus, nezdravý individualizmus a ľahostajnosť voči druhým (bezcitnosť alebo malá citlivosť na základné potreby blížnych), netolerancia a rôzneho druhu vylučovanie na periférie. Preto aj pápež František nás povzbudzuje, aby sme neuprednostňovali vlastné záujmy, detoxikovali sa od jedov chamtivosti a konkurencie, bojovali proti rakovine ľahostajnosti a proti červovi sebectva a delili sa o charizmy a dary, ktoré nám Boh dal.
Lenže – ako pokračuje príbeh, ktorým som začal toto zamyslenie – málokto z návštevníkov tieto pokyny bohatého muža čítal. Vlastne nikto ich nečítal. Každý, kto prišiel do hostinca, bral si, koľko chcel. Každý myslel iba na seba. Neskôr sa začali navzájom medzi sebou hádať, navzájom si veci trhať z rúk a dokonca úmyselne ničiť zásoby, len aby sa tým druhým neušlo. A keď to zničili, začali nadávať na hostinského, že nemá dosť zásob, že tam nedal dozorcov, ktorí by urobili poriadok a že tam chodí kadejaká zberba. Hostinec sa tak stal miestom nešťastia. Pritom stačilo tak málo – aby sa všetci riadili návodom na používanie.
V tejto chvíli si položme otázku: ako sa riadime Božími pravidlami my? V kronike jedného kláštora čítame, že istý nábožný mních stále prosil Boha, aby mu zjavil, kedy mu je najmilší. Sľúbil, že podľa toho bude skutočne žiť, hoci to bude aj veľmi ťažké. Táto žiadosť sa Bohu zapáčila a vypočul ho. Raz, keď sa mních znovu modlil, dostal takúto odpoveď: Dôveruj, zachovávaj a využívaj! Mních nepochopil tieto slová, preto sa Boží hlas ozval znova: Ak chceš byť spasený, dôveruj vo všetko to, čo ti tvoj Boh zjavil, zachovávaj všetky prikázania, ktoré ti Boh dal a využívaj milosť, ktorú ti Boh dáva k spáse. Mních porozumel a rozhodol sa pre cestu dokonalosti, a zomrel v chýre svätosti.
Posilu k tomu, aby sme sa riadili Božími pravidlami, máme v Eucharistii. V nej je plná chuť Ježišových slov a činov, pripomína pápež František. Jeho “telo je pravý pokrm” a jeho “krv je pravý nápoj”, pripomína dnešné evanjelium. Čerpajme z tohoto prameňa, aby sme mali v sebe život, mali ho v hojnosti a boli naozaj šťastní.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
