Evanjelium:
Ježiš začal svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“ Mt 16, 21-27
Podcast:
Zamyslenie:
V celom vesmíre niet bytosti, ktorej veľkosť a dôstojnosť by sa dala čo len porovnať k veľkosti a dôstojnosti človeka (ak tu ovšem nerátame Boha a anjelov). Tento človek môže mať šedivé vlasy či bolestivú chrbticu, môže byť špinavý a otrhaný, môže ležať opitý na lavičke v parku, celé jeho telo môže byť pokryté vredmi alebo môže byť úplne bez šarmu, napriek tomu však stále v ňom zostáva čosi jedinečné, čo nemá nič iné v celom vesmíre.
Umenie, veda a profesie sa takmer všetky zameriavajú na človeka. Lekári študujú jeho telo; právnici sa mu snažia zabezpečiť spravodlivosť; psychológovia a psychiatri sa snažia vysvetliť jeho najhlbšie hnutia; sociológovia sa ho snažia pochopiť podľa toho, ako sa správa v skupine; historici sa snažia predpovedať jeho správanie na základe minulých udalostí z jeho života. Každý z týchto a podobných profesií sa zameriava na jednu časť štúdia človeka a takto sa mu snaží poradiť, čo má robiť, aby v tejto jednej oblasti žil lepšie. A robia dobre. Človek má žiť lepšie, človek sa má neustále vylepšovať. Problémom však môže byť to, že hoci je dobré vylepšovať jednotlivé oblasti svojho života, ďaleko lepšou vecou by bolo nájsť kľuč – alebo ak chceme nazvime to čarovnú formulku –, ktorý by nám v pár slovách povedal, čo máme robiť, aby sme vylepšovali nielen jednu oblasť svojho života, ale život ako celok. Jestvuje takáto formulka, ktorá by človeku – tomuto zázraku prírody a vesmíru – zaistila, že ak ju bude zachovávať, nebude upadať, ale naopak jeho život bude jedným nepretržitým rastom? Áno, jestvuje. A nachádza sa v dnešnom evanjeliu. Poďme ju nájsť.
Skôr, ako tak urobíme, by som vás však chcel poprosiť o trocha trpezlivosti, lebo nepôjdeme k nej hneď, ale tak trocha okľukou. Toto je nutné, inak ju nepochopíme.
Dnešné evanjelium je pokračovaním evanjelia z minulej nedele, kde sa Ježiš pýtal svojich apoštolov na svoju identitu a kde ho Peter – na prekvapenie všetkých – definuje ako Mesiáša. Ježiš Petra síce pochváli, no zároveň mu bolo jasné, že ani Peter, ani ostatní apoštoli slovo Mesiáš nechápu správne. A to bol aj dôvod, prečo im Ježiš o tomto zakázal hovoriť ostatným ľuďom. Ich chápanie Mesiáša bolo poplatné tomu, ktoré mala židovská spoločnosť ako celok. Peter a apoštoli od Mesiáša očakávali, že bude stále a vo všetkom víťazom. Je pravda, také momenty v živote Ježišovom naozaj boli a nebolo ich málo: jeho reč na hore sa napríklad stretla s úspechom davov a jeho zázraky a podobenstvá obdivovali ľudia naširoko naďaleko, a to až tak, že ho chceli urobiť kráľom. Tomuto nesprávnemu chápaniu Mesiáša urobil Ježiš u svojich učeníkov briskný koniec. „Áno, som Mesiáš. Ale Mesiáš, ktorý bude od starších, veľkňazov a zákonníkov trpieť a ktorého nakoniec títo aj zabijú!“ A toto bol pre Petra šok. A to až taký, že Ježiša začal od jeho cesty odhovárať.
Nečudujme sa mu. Peter bol logický. Tak bol vychovávaný. Veď či samotné meno Mesiáš nehovorí o tom, že on príde ľudí spasiť z ich hriechov? Jeho úlohou bude rozdávať život a nie prijať smrť. Ako by potom mohlo byť možné, aby Mesiášovi tí, ktorých prichádza vykúpiť a ktorým prináša život, chceli spôsobiť utrpenie a nakoniec násilnú smrť? Nuž logický alebo nelogický, Peter, ktorého len pred chvíľou nazval skalou sa mu tu stáva kameňom úrazu, a tak prekážkou. A reaguje naozaj prísne.
Ježiš dáva Petrovi a ostatným svojim učeníkom najavo, že život, to nie sú len víťazstvá. Alebo možno presnejšie, to, čo sa zdá byť víťazstvom, nemusí vždy viesť k zisku. A dodáva: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“
A toto je tá veta, ku ktorej sme chceli prísť. Toto je tá čarovná formulka, ktorá nám v pár slovách hovorí, čo robiť, aby náš život ako celok bol jedným ustavičným rastom a nie úpadkom. Je to však formulka, ktorá je však aj po 2000 rokoch stále ešte nepochopená a teda stále odmietaná, a to aj napriek jasným dôkazom zo životov tých, ktorí ju vyskúšali, že funguje.
Čo to znamená zaprieť sám seba a niesť svoj kríž? A prečo nie je možné nasledovať Krista aj bez tohto? A prečo strácame svoj život tým, že sa ho snažíme zachrániť a naopak nachádzame ho tým, že sa ho vzdáme? Príliš zložité a možno aj nelogické.
No pri hlbšom pohľade to nie je ani jedno, ani druhé. Nie je to zložité, lebo Ježiš žiada len jedno: postaviť sa na odpor svojmu egu a obetovať ho na oltári pre niečo vyššie; v konečnom dôsledku pre Boha. A nie je to ani nelogické, lebo naše ego je ako nenažratá metastáza, ktorá ak ju včas nezastavíme a neohraničíme a nepodriadime kontrole svojho rozumu a vyšších princípov a ideálom, nám náš život postupne kompletne zničí. A nielen náš. Zničí život každého, kto sa mu z nášho okolia bude snažiť postaviť do cesty. Toto nám nehovorí len dobré kresťanstvo, ale hovorí nám to aj dobrá psychológia. Tá tvrdí, že je rozdiel medzi jestvovaním a žitím. Nie každý, kto jestvuje, aj žije. Poznáme veľa ľudí, ktorí jestvujú, ale v skutočnosti nežijú a ani nikdy nežili. A život ani nespôsobujú. Naopak, všade, kde vkročili, tam prišla smrť, alebo aspoň jej tieň.
Ako človek prichádza o život? Veď na počiatku ho mal každý z nás! Takto: Na jednom náhrobnom kameni stojí tento nápis: „Narodil sa ako človek, zomrel ako mäsiar!“ Ten, kto tam tento nápis nechal vyryť, to iste nemyslel zle. Aj keď chcel byť vtipný, určite bol dobromyseľný. No o koľkých z nás by takýto nápis mohol platiť doslovne! Narodil som sa ako človek, čím som sa však v priebehu svojho života mohol stať? Čím som dnes? A čím zomriem? Je to, čo dnes som, vyššia forma toho, čím som bol pri svojom narodení, ale je to naopak: cez sériu ústupkov môjmu egu, mysliac si, že tým ako človek rastiem, sa ono premenilo na jednu metastázu, ktorá sa stále len rozrastá a rozrastá, a ktorá mi namiesto rastu, ku ktorému som povolaný, s určitosťou prináša len jedno, rozklad. Peter to nakoniec pochopil. Pochopím to aj ja?
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnolde, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
