Evanjelium:
„V sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: ‚Uvoľni miesto tomuto.‘ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ A tomu, čo ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“ (Lk 14,1.7-14)
Podcast:
Zamyslenie:
Milí priatelia, každý máme doma nejaké zrkadlo. Doň sa pozeráme ráno, ak ideme niekam von, do práce, školy, na sv. omšu. A i dnešné evanjelium nás pozýva k tomu, aby sme sa pozreli do zrkadla. No iného. Ide o „zrkadlo nášho srdca“.
Ježiš prichádza na obed, možno nedeľný, ako máme dnes, k poprednému farizejovi. Prichádza ako hosť, no Jeho prítomnosť nie je len o obede. On sa na mieste stáva objektom „pozorovania“. Všetci prítomní ho sledujú, skúmajú, počúvajú a – ako sa to už Ježišovi stáva – čakajú na chybu, ktorú urobí. No On nehrá ich hru. Miesto toho, aby sa potreboval obhajovať, prítomným začne rozprávať podobenstvo.
Prečo? Lebo vidí, ako si hostia vyberajú popredné miesta. A to poznáme aj my. V každom z nás bola niekedy túžba byť „vpredu“. Mať postavenie rešpektovaného človeka. Byť obdivovaným. Túžba po uznaní nie je sama o sebe zlá. No problém vzniká, ak si z nej urobíme meradlo vlastnej hodnoty. Človek chce veľkosť, Ježiš poukazuje na postoj pokory.
„… nesadaj si na prvé miesto…“, hovorí Ježiš. Nie preto, že by sme si ho nezaslúžili, ale preto, že človek s pokorným srdcom nepotrebuje dokazovať svoju hodnotu vyžadovaním si popredného miesta. Vie, že jeho hodnota nie je v tom, kde „pri stole sedí“, ale v tom, že bol vôbec pozvaný. V konečnom dôsledku nás z pohľadu večnosti nedefinuje to, kde sedíme, ale akými sme v očiach Boha.
Ježiš nehovorí len o svetských hostinách a svetskom svete. Hovorí o postoji srdca. Voči Bohu a i voči človeku. Človek, ktorý sa povyšuje – ktorý si myslí, že má pred Bohom zásluhy, že si „zaslúži“ Božiu priazeň – bude ponížený. No ten, kto vie, že všetko má z milosti, kto stojí pred Bohom ako chudobný, dostáva „miesto vyššie“, čosi viac. Nie preto, že by ho vyžadoval, ale preto, že mu ho dá sám Boh. Ako odmenu.
Druhá časť evanjelia ide ešte ďalej. Ježiš hovorí hostiteľovi: „nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých.“ On nás vyzýva, aby sme zmenili logiku svojho konania – logiku svojho srdca. Nie pozývať tých, ktorí nám môžu niečo vrátiť, ale tých, ktorí nemajú čím oplatiť. Ide o lásku, ktorá nehľadá odmenu. O dobro, ktoré neráta výhody. O skutky, ktoré vidí iba Boh.
A práve v tomto sa rodí požehnanie: „A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“ V Božom kráľovstve má najväčšiu hodnotu to, čo zostáva skryté pred očami sveta, ale je veľké a hodnotné pred očami Boha. Odplata možno nepríde teraz, ale príde pri vzkriesení spravodlivých. A bude to odmena večná.
Priatelia, to dnešné evanjelium je pozvaním k uvažovaniu nad pokorou, jednoduchosťou. A omnoho viac ešte nad láskou bez vypočítavosti. To je Kristova cesta. Veď on si nevybral prvé miesto, ale ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť. Na kríži.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
