Evanjelium:
„Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘ Tak budú poslední prvými a prví poslednými.““ (Mt 20,1-16)
Podcast:
Zamyslenie:
Ježiš v dnešnom evanjeliu nehovorí, že práca prvých robotníkov nemá cenu. Hospodár im dal presne to, na čom sa dohodli. Nikomu nič nevzal. Nikomu neznížil mzdu. Nikomu neodoprel to, čo mu patrilo. Problém vznikol až vtedy, keď sa prví začali porovnávať s poslednými. Kým sa pozerali na svoju dohodu s hospodárom, boli spokojní. Keď však začali sledovať, čo dostali druhí, ich spokojnosť sa zmenila na závisť.
Koľkokrát sa podobne správame aj my? „Ja som sa snažil celý život. Ja som chodil do kostola. Ja som slúžil. Ja som znášal ťažkosti. A on príde teraz, na poslednú chvíľu, a Boh mu dá to isté?“ V tejto otázke sa môže skrývať nielen únava, ale aj skryté presvedčenie, že Božia dobrota by mala byť odmenou za našu výkonnosť. Akoby sme si Božiu priazeň mohli zaslúžiť viac než ostatní. Lenže Ježiš nám dnes pripomína: Boh nie je účtovník, ktorý rozdáva milosť podľa našich zásluh. Je Otec, ktorý nechce, aby niekto zostal vonku.
Všimnime si, že hospodár vychádza na námestie opakovane. Skoro ráno, o deviatej, na poludnie, o tretej a napokon ešte o piatej popoludní. Nehovorí si: „Už je neskoro, nemá to zmysel.“ Nezmieri sa s tým, že niektorí zostanú stáť nečinne. Zakaždým ich pozýva: „Choďte aj vy do mojej vinice.“
To je obraz Boha, ktorý človeka neprestáva hľadať. Až do poslednej chvíle mu dáva novú šancu. Nezáleží na tom, ako dlho sme boli ďaleko, koľko času sme premárnili, koľkokrát sme zlyhali alebo ako neskoro sme sa rozhodli obrátiť. Božie pozvanie nie je určené iba tým, ktorí začali správne. Je určené aj tým, ktorí sa ešte len vracajú.
Možno niekto celý život odkladal zmierenie s Bohom. Možno niekto odišiel z Cirkvi, pretože bol zranený, sklamaný alebo sa sám vzdialil. Možno niekto premárnil roky v závislostiach, v hneve, v egoizme či v ľahostajnosti. A možno si dnes hovorí: „Pre mňa už niet cesty späť.“ Evanjelium však hovorí opak. Kým trvá život, Božie pozvanie trvá. A práve preto nemáme právo zatvárať dvere tým, ktorých Boh ešte len privádza do svojej vinice. Nemáme právo hovoriť: „Kde si bol doteraz? Teraz už je neskoro.“ Nemáme právo robiť z Cirkvi klub tých, ktorí prišli prví, a z Božieho milosrdenstva odmenu iba pre zaslúžilých.
Ježiš nekrivdí prvým. Ale Ježiš sa nedá vydierať našou zásluhovosťou. Jeho dobrota nie je nespravodlivosťou voči nám. Naopak, je pozvaním, aby sme sa z nej tešili. Ak sme dostali milosť kráčať s Bohom od mladosti, nie je to dôvod na pýchu, ale na vďačnosť. A ak niekto prichádza až teraz, nie je to dôvod na pohŕdanie, ale na radosť.
Možno najväčšou skúškou našej viery nie je prijať, že Boh odpustil nám, ale prijať, že odpustil aj niekomu, komu by sme odpustenie najradšej nedopriali. Vtedy sa ukazuje, či sme naozaj pochopili srdce hospodára.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Odporúčame pozrieť:
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
