Evanjelium:
„Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘ No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘ Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘ Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘ Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘ Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ (Lk 16,19-31)
Podcast:
Zamyslenie:
Milí priatelia, to dnešné evanjelium je obrazom dvoch svetov – sveta veľkého boháča, ktorý žije vo svojom pohodlí, a sveta biedneho Lazára, ktorý prežíva na okraji, v utrpení a opustenosti. Nejde však len o príbeh dvoch jednotlivcov kdesi v minulosti, v dobe Ježiša, na zemi. Podobný obraz vieme nájsť i dnes, na Slovensku i vo svete.
Veď aj na Slovensku žijeme podobnú realitu. Na jednej strane sú ľudia, ktorí majú dostatok – bývajú v prekrásnych domoch, chodia na dovolenky, či vlastnia vily v Chorvátsku a užívajú si technologický komfort. Na druhej strane stretávame ľudí, ktorí žijú v chudobe – niekedy finančnej, inokedy ľudskej. Niekedy sú to seniori, ktorí počítajú každé euro, inokedy rodiny, ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť deťom všetky školské potreby alebo im zaplatiť školu v prírode alebo školský výlet. Alebo ľudia, ktorí sa cítia opustení a neviditeľní – chorí, osamelí, nepochopení, zabudnutí deťmi alebo zabudnutí kdesi v byrokracii zákonov a úradníkov.
Zvlášť dnes, keď spoločnosť čelí veľkej polarizácii, strácame schopnosť vidieť týchto „Lazárov“. A je ich okolo nás veľa. Vojna v Európe, zdražovanie, neistota, migračná kríza – to všetko v nás vyvoláva strach, ktorý nás často vedie k uzavretiu sa do seba, do svojho sveta, ako ten boháč v evanjeliu. Nechceme si pustiť Lazára k bráne nášho srdca. Možno aj preto, že by nás to mohlo niečo stáť – čas, pozornosť, pohodlie. A jeden z dôvodov prečo to tak je, že radšej vidíme „Lazára“ v sebe samom ako v druhom!
Toto podobenstvo nás varuje. Nestačí totiž neubližovať! Boháč nespáchal žiadny konkrétny zločin. Jeho „hriech“ bol v tom, že Lazára ignoroval. Že žil, akoby ten druhý ani neexistoval. A to je niečo, čo sa môže ľahko stať aj nám – keď si zvykáme na nespravodlivosť, keď zatvárame oči pred chudobou, keď zabúdame, že každý človek má dôstojnosť Božieho dieťaťa. Keď sa len radujeme, že my sa máme dobre a je nám jedno, ako sa majú iní.
Isto je zaujímavé, že boháč v podobenstve pozná Lazárovo meno. To znamená, že o ňom vedel. Ale nič neurobil. Koho meno poznáme my – a napriek tomu sa správame, akoby pre nás neexistoval? Dnešné podobenstvo nám ukazuje, že v nebi budú iné kritériá než tie, ktoré uznávame na zemi. Nie postavenie, majetok či úspech, ale schopnosť milovať, vidieť a byť blízko tým, ktorí sú na okraji.
Pravdou je, že nemôžeme vyriešiť všetky problémy sveta. Ale môžeme začať tým, že si všimneme „Lazára“ vo svojom okolí – suseda, ktorý je sám. Dieťa, ktoré nemá základné pomôcky v škole. Človeka bez domova – ktorý by aj chcel niečo zmeniť, no nevie, ktorého denne míňame. Môžeme sa angažovať – darovať potraviny, pomôcť charite, podporiť iniciatívy na pomoc núdznym. Ale predovšetkým – môžeme dať to, čo je často najvzácnejšie: svoj čas a svoju blízkosť.
Na konci podobenstva boháč prosí, aby šiel Lazár k jeho bratom a aby ich varoval. Odpoveď, ktorú dostáva je kľúčová: my už máme všetko, čo potrebujeme. Máme Božie slovo, máme evanjelium, máme Krista. Čo chceme viac?
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
