ZAMYSLENIE NA 26. NEDEĽU V CEZROČNOM OBDOBÍ
Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“
Mt 21, 28-32
Zamyslenie:
Dnes sme pozvaní kontemplovať otca a majiteľa vinice, ktorý pozýva svojich dvoch synov: „ Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!“ (Mt 21,29). Jeden povie „áno“, ale nejde. Druhý hovorí „nie“, ale ide. Ani jeden z dvoch synov nedodržal dané slovo.
Ten, ktorý povedal „áno“, ale nakoniec zostal doma, nemusel mať úmysel oklamať svojho otca. Možno bol len lenivý, čo sa týka práce, nedbanlivý, čo sa týka premýšľania, či ľahkovážny, čo sa týka rozprávania. Jeho mottom bolo: „Nezáleží mi na tom, čo som povedal včera.“
Ten však, ktorý pôvodne povedal „nie“, berie vážne to, čo povedal včera. Premýšľa nad tým. Ozývajú sa výčitku svedomia. Začína mu byť jasné, že neurobil dobré rozhodnutie; vidí, že urobil chybu. Nakoniec ľutuje, že odmietol pozvanie svojho otca. Výčitky svedomia mu takto dávajú podnet k náprave. Svoje odmietavé slovo napravuje skutkom: ide pracovať do vinice. Môžeme sa pýtať: Je pravdivá latinská múdrosť „Errare, humanum est – mýliť sa je ľudské?“. Áno, je pravdivá. Ale náprava pochybenia je ešte „ľudskejšia“. A je dokonca oveľa viac v súlade s vnútornou pravdou o nás samých. Pripustiť si omyl a postarať sa o nápravu je však ťažké, pretože to znamená ponížiť sa, rozbiť našu hrdosť a samoľúbosť. Asi to všetci poznáme z vlastnej skúsenosti, keď sme museli korigovať naše unáhlené rozhodnutie, urážlivé slovo, či neobjektívne odsudzovanie… A neskôr sme si mohli vydýchnuť: – Vďaka, Pane, že som to dokázal!
„Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva“ (Mt 21,31). Svätý Ján Zlatoústy vo svojom komentári zdôrazňuje psychologické umenie nášho Pána, ktoré ukazuje pred veľkňazmi: „Nič im priamo nevyčíta, nepýta sa ich: „Prečo ste neverili Jánovi?. Čelí im však oveľa ráznejšie tým, že vyzdvihuje mýtnikov a neviestky, ktorí mu uverili. A tak im zjavnou silou faktov vyčíta zlomyseľnosť ich správania, založeného na predsudkoch a namyslenosti.
A keď už sme pri tom, asi nám tu chýba ešte aj tretí syn. Ten, ktorý nepovie ani „áno“, ani „nie“, ale sa vždy iba vykrúca a k ničomu sa nechce zaviazať. Keďže táto postava sa v dnešnom evanjeliu nenachádza, môžeme si ju s Pánovým povolením vymyslieť a predstaviť si, ako sa „vykrúca“ a rozpačito odpovedá na Otcovo pozvanie: „Možno, hádam, snáď by som mohol ísť, alebo ani nie…“ Nepodobáme sa aj my práve tomuto tretiemu synovi, keď sa hanbíme priznať si chybu a poprosiť o odpustenie?
Aplikácia:
- Ako odpovedám ja na pozvanie k práci vo vinici, čiže na výzvu k obráteniu – korigovaniu správania – a stále silnejšej viere?
- Viem si uznať chybu a poprosiť o odpustenie?
Tweet
