Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“
Mt 21, 28-32
Zamyslenie:
Dnes sme pozvaní kontemplovať
otca a majiteľa vinice, ktorý pozýva svojich dvoch synov: „ Syn môj, choď dnes
pracovať do vinice!“ (Mt 21,29). Jeden povie „áno“, ale nejde. Druhý hovorí
„nie“, ale ide. Ani jeden z dvoch synov nedodržal dané slovo.
Ten, ktorý povedal „áno“, ale
nakoniec zostal doma, nemusel mať úmysel oklamať svojho otca. Možno bol len
lenivý, čo sa týka práce, nedbanlivý, čo sa týka premýšľania, či ľahkovážny, čo
sa týka rozprávania. Jeho mottom bolo: „Nezáleží mi na tom, čo som povedal
včera.“
Ten však, ktorý pôvodne povedal
„nie“, berie vážne to, čo povedal včera. Premýšľa nad tým. Ozývajú sa výčitku
svedomia. Začína mu byť jasné, že neurobil dobré rozhodnutie; vidí, že urobil
chybu. Nakoniec ľutuje, že odmietol pozvanie svojho otca. Výčitky svedomia mu
takto dávajú podnet k náprave. Svoje odmietavé slovo napravuje skutkom: ide
pracovať do vinice. Môžeme sa pýtať: Je pravdivá latinská múdrosť „Errare,
humanum est – mýliť sa je ľudské?“. Áno, je pravdivá. Ale náprava
pochybenia je ešte „ľudskejšia“. A je dokonca oveľa viac v súlade s vnútornou
pravdou o nás samých. Pripustiť si omyl a postarať sa o nápravu je však ťažké,
pretože to znamená ponížiť sa, rozbiť našu hrdosť a samoľúbosť. Asi to všetci
poznáme z vlastnej skúsenosti, keď sme museli korigovať naše unáhlené rozhodnutie,
urážlivé slovo, či neobjektívne odsudzovanie… A neskôr sme si mohli
vydýchnuť: – Vďaka, Pane, že som to dokázal!
„Veru, hovorím vám: Mýtnici a
neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva“ (Mt 21,31). Svätý Ján
Zlatoústy vo svojom komentári zdôrazňuje psychologické umenie nášho Pána, ktoré
ukazuje pred veľkňazmi: „Nič im priamo nevyčíta, nepýta sa ich: „Prečo ste
neverili Jánovi?. Čelí im však oveľa ráznejšie tým, že vyzdvihuje mýtnikov a
neviestky, ktorí mu uverili. A tak im zjavnou silou faktov vyčíta zlomyseľnosť
ich správania, založeného na predsudkoch a namyslenosti.
A keď už sme pri tom, asi nám tu
chýba ešte aj tretí syn. Ten, ktorý nepovie ani „áno“, ani „nie“, ale sa vždy
iba vykrúca a k ničomu sa nechce zaviazať. Keďže táto postava sa v dnešnom
evanjeliu nenachádza, môžeme si ju s Pánovým povolením vymyslieť a predstaviť
si, ako sa „vykrúca“ a rozpačito odpovedá na Otcovo pozvanie: „Možno, hádam,
snáď by som mohol ísť, alebo ani nie…“ Nepodobáme sa aj my práve tomuto
tretiemu synovi, keď sa hanbíme priznať si chybu a poprosiť o odpustenie?
Aplikácia:
- Ako odpovedám ja na pozvanie k práci vo vinici, čiže na výzvu k obráteniu – korigovaniu správania – a stále silnejšej viere?
- Viem si uznať chybu a poprosiť o odpustenie?
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
