Zamyslenia

Zamyslenie na 3. januára 2020 – Sviatok Najsvätejšieho mena Ježiš

Zamyslenie na 3. januára 2020 – Sviatok Najsvätejšieho mena Ježiš

„Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: ´Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,´ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.“
Lk 2, 21 – 24

Zamyslenie

Z času na čas zvyknem upratovať
i odľahlejšie miesta nášho domu. Tak tomu bolo aj tohto leta, keď som
v podkroví prevetrávala konopné plachty a uteráky po mojej prababičke
a natrafila som pri tom na zabudnuté vrecúško odložené na polici
v kúte.

Môjmu 26-ročnému synovi, ktorý stál
obďaleč a pozoroval ma, sa v očiach mihla otázka: čo tak asi vo
vrecúšku môže byť? 

Siahol dnu – a vytiahol
košieľku. Maličkú, len o málo väčšiu ako jeho dlaň, rokmi mierne
zažltnutú. Na golieriku prišitý  modrý
medailónik s Pannou Máriou a pod ním bielym hodvábom vyšité jeho meno
a akýsi dátum.

Opäť otázka v jeho očiach…..a
po pár sekundách nežné zaiskrenie: „Moja krstná košieľka, však? Ty ju stále
opatruješ?“ – údiv v hlase. „Povedz mi niečo o tom dni.“ 

Videla som, že v mysli rýchlo
počíta: „Bol som vtedy len niekoľkotýždňové bábätko!“

Vravím: „Chceli sme ťa čím skôr
dostať do bezpečia. A aby si bol medzi svojimi.“

Ani nie pohľadom, skôr intuitívne som
zaregistrovala, že celá tá „dráma“ spred 26-tich rokov obsiahnutá v slovách
„…dostať do bezpečia…“ sa v nás
oboch odohrala v tisícine sekundy opäť.

„´Z domu pohanča, domov kresťanča´ – povedala
vtedy naša starká. Mal si vidieť tú úľavu v jej očiach, keď sme sa vrátili
z kostola.“ – hovorím.

Syn si vydýchol – a s uspokojením
vložil košieľku späť do vrecúška.

Pokračovala som v upratovaní
a deň bol zrazu akýsi krajší.

Aplikácia

1. Ježiša priniesli do Jeruzalema zasvätiť Pánovi, keď „…uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania…“. Má zmysel krstiť človeka v útlom detstve aj napriek tomu, že sa nerozhodol pre krst sám a že si ho nepamätá? V čom spočíva zmysel takéhoto včasného krstu pre dieťa? Pre rodičov? Pre krstných rodičov? Pre rodinu? Pre kresťanské spoločenstvo?

2. My dospelí si môžeme sprítomňovať svoj krst ako „vynáranie sa z rieky hriechu“ a ako stálu šancu na „nový začiatok“. Aké príležitosti nám k tomu poskytuje každodenný život?

Miroslava

vydatá, vysokoškolský pedagóg, 57 rokov

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie