Evanjelium:
Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania. Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.“ Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“ (Mt 23,8-12)
Podcast:
Zamyslenie:
Začína sa brieždiť. Učeníci sedia na lodi, unavení po noci, ktorá nepriniesla žiadny úlovok. Prázdne siete, prázdne ruky – a možno aj prázdne srdcia. Tí, ktorí boli kedysi povolaní z rybárskych lodí, sa k nim teraz vracajú – akoby chceli znovu nájsť zmysel, znovu začať. Ale nič sa nedarí. Všetko ostáva rovnako neúspešné ako ich úsilie.
A práve vtedy sa na brehu objavuje postava. A zaznie hlas: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Nezaznie výčitka, nepadne otázka po výsledkoch, nikto sa ich nepýta, prečo sa vrátili k starému spôsobu života. Len otázka, ktorá vychádza z tichej blízkosti a starostlivosti. Otázka, ktorá si nevynucuje odpoveď, ale ponúka vzťah.
Ježiš sa učeníkom zjavuje ako ten, kto prichádza s láskou a starostlivosťou. Nestojí nad nimi ako sudca, ale ako ten, kto rozumie ich slabosti. A práve v tejto obyčajnosti sa začína výnimočný zázrak.
Učeníci spustia siete na druhú stranu lode – bez námietok, bez záruk, len na základe jediného slova. A siete sa zrazu naplnia. V tom momente jeden z nich, ten, ktorého Ježiš miloval, vysloví to najdôležitejšie poznanie: „To je Pán!“ A v tom poznaní je viac než len informácia. Je v ňom radosť, úľava, istota.
Peter, keď to počuje, neváha. Skáče do vody a ponáhľa sa k Ježišovi. Už sa nebojí. Možno ho ešte ťaží spomienka na to, ako ho trikrát zaprel, ale láska je silnejšia než hanba. Túži byť s Ježišom. Ostatní ho nasledujú s loďou plnou rýb. Každý pláva alebo vesluje tak, ako vie – hlavné je byť s Ním.
Na brehu ich čaká oheň a na ňom pripravený chlieb a ryby. Ježiš im nehovorí, čo urobili zle. Nepripomína zlyhania. Naopak – pozýva ich k stolu. A zároveň ich prosí, aby priniesli niečo zo svojho úlovku. Je to hostina jednoduchosti, pripomienka Eucharistie, ktorá sa rodí z daru Ježišovej prítomnosti a z ľudskej ochoty počúvať.
Potom prichádza rozhovor. Ježiš sa obracia na Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ Trikrát – akoby každé Petrove zapretie mohlo byť prekryté novým vyznaním.
Peter odpovedá: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa milujem.“ A Ježiš mu zveruje: „Pas moje ovce.“ Láska nie je len cit. Je to zodpovednosť a povolanie. Len v láske možno niesť druhých.
Ježiš Petrovi hovorí: „Keď zostarneš, iný ťa prepáše a povedie, kam nechceš.“ Aj keď prídu chvíle, ktoré si si nevybral. Aj keď ťa život povedie cestami, na ktoré by si sa sám nevydal. Aj keď budeš musieť opustiť svoje pohodlie a vykročiť do neznáma – Ja ťa neopustím. Ježišove slová nie sú určené len Petrovi – znejú až dodnes každému, kto sa odváži milovať.
Na čom záleží? Nie na veľkosti viery. Ale na tom, či zostaneš v láske k Ježišovi. Liturgia, ktorá nás každú nedeľu zhromažďuje, je hostinou, ktorú pripravuje sám Pán. Nesie v sebe chuť vernosti, pripomína nám, že nie sme sami. A táto svätá hostina má chuť večnosti. A večnosť má chuť lásky – aj pre teba.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
