„Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ –, kde bývaš?“
Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“
Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.“
Jn 1, 35-42
Každý
z nás si pamätá dôležité dátumy vo svojom živote. Sú to najme dátumy,
ktoré si chceme pripomenúť. Väčšinou ide o radostné okamihy. Spomíname si
tak na narodeniny, svoje, rodičov, detí, manželov. Pripomíname si deň sobáša.
Niektorí si možno pamätáme aj deň prijatia krstu. Možno si spomenieme, kedy sme
nastúpili do školy, či úspešne zmaturovali, alebo zložili záverečnú skúšku na
vysokej škole. Ale pamätáme si aj presný čas, kedy to bolo? Zažili sme takú
udalosť, pri ktorej si spomenieme, o ktorej hodine sa presne stala?
Ja si
približne pamätám čas, kedy sa mi narodili deti. Nepamätám si však,
o ktorej hodine som sa sobášil. Jediný dátum s presnou hodinou, ktorý
si presne pamätám, pripadá práve na tento deň. Pred dvomi rokmi o 9:15
prešla moja manželka do večnosti. Pre mňa to bola tak silná udalosť, že si túto
hodinu a minútu zapamätám na vždy. Ježiš ju v tento čas pozval, aby
videla, kde býva a zostala u Neho.
Čo zažil
Ján, aký silný impulz to musel byť, že si zapamätal presný čas, kedy ho Ježiš pozval,
aby Ho nasledoval! A nielen, že si ho zapamätal, ale ho zapísal aj do
svojho Evanjelia.
Každá účasť na svätej omši je možnosťou
stretnúť Ježiša a spýtať sa ho, kde býva. Každé sväté prijímanie by malo
byť takým impulzom, aby som si zapamätal presný čas. Každá sviatosť zmierenia
je stretnutím s milosrdným Ježišom, ktorého čas by som si mal pamätať.
Ale aj
každé stretnutie s iným človekom je stretnutím s Kristom, ktoré by sa
mi malo silne vryť do pamäti. Jeden ruský pravoslávny mních sa každý deň pred
ikonou Bohorodičky po príchode na svoju izbu modlil za všetkých ľudí, ktorých
stretol. Tie stretnutia boli pre neho silným impulzom k modlitbe.
Na
Slovensku bol nedávno arcibiskup Wong. Chcel sa počas stretnutí odfotografovať
so všetkými ľuďmi, s ktorými prišiel do kontaktu, fotil sa
s obyčajnými zamestnancami sekretariátov. Zdalo sa mi to zvláštne, na čo
sú mu fotky s ľuďmi, ktorých už nikdy viac neuvidí a ktorí sú svojimi
funkciami bezvýznamní. „Večer, keď prídem na izbu, otvorím si mobil
a prezerám si fotky ľudí, ktorých na nich mám. Modlím sa za každého
z nich osobitne. Po roku mi internet opäť fotky týchto ľudí pripomenie
a opäť sa za nich modlím,“ vysvetlil.
Aplikácia:
1. V akom čase a akým spôsobom som sa dnes stretol so živým Ježišom?
2. Prežil som to stretnutie ako Ján a nasledoval som Ježiša?
Rado
novinár, 47 rokov
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
