ZAMYSLENIE NA 4. VEĽKONOČNÚ NEDEĽU

ZAMYSLENIE NA 4. VEĽKONOČNÚ NEDEĽU

Evanjelium:  

Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“ Jn10, 27-30

Podcast:

Zamyslenie:

Kočovníci a usadlíci

Predpokladám, milí priatelia, že sa medzi nami nachádza zopár takých, ktorí obľubujú filmy westernovky. Pred pár desaťročiami to boli v kinách kasové trháky. Dej westernoviek sa odohráva na americkom Západe a práve odtiaľ má tento filmový žáner svoje meno. Keď si zoberiete ktorýkoľvek z týchto filmov, jeho postavy zapadajú do dvoch kategórií: buď patria ku kočovníkom alebo k usadlíkom. Kočovníci – alebo ich môžeme nazvať aj priekopníkmi – boli tí, ktorí sa nikdy nikde neusádzali, ale páčili sa im stále nové tváre a stále nové miesta a krajiny. Ich domovom boli koče pokryté plachtou a ich adresa sa neustále menila. Boli stále v pohybe, keď už pre nič iné tak preto, lebo šerifovia boli obyčajne dosť nesvoji, keď sa dozvedeli, že do ich obce pritiahla skupina kočovníkov.

Usadlíci, to boli bývalí osadníci, ktorí sa usadili a teraz majú už svoju stálu adresu. Zapustili korene, postavili si domy a sú obklopení známymi tvárami. Pači sa im usadený život a hlavne bezpečnosť, ktorá z neho vyplýva. Keď musia zo svojho domova na čas odísť, nikdy nie sú mimo dlho. Na svoje obydlia dávajú pozor a chránia ich pred záškodníckymi tulákmi. A aj všetky autority v obci – starosta, šerif a sudca – sú usadlíci.  

Zaiste si, milí priatelia, spomínate na mená prvých dvoch bratov vo Svätom Písme. Boli to Kain a Ábel. A možno tiež viete, že Kain bol usadlíkÁbel kočovník. Kain sa usadil a začal obrábať pôdu a pestovať na nej plodiny. Ábel sa stal pastierom, akýmsi tulákom, ktorý sa musel so svojimi ovcami premiestňovať z miesta na miesto, aby sa mali na čom pásť. A hoci boli bratmi, títo dvaja – pastier a roľník, usadlík a kočovník –príliš dobre nevychádzali. Kain na Ábela žiarlil, a to preto, lebo Ábelovu obetu prvorodeného baránka Boh prijal, zatiaľ čo Kainovu obetu prvotín z jeho úrody neprijal. Kaina toto tak rozčúlilo, že svojho brata Ábela vyviedol von na pole a tam ho zavraždil. Bolo to prvé vražedné pole. Boh za to vyriekne nad Kainom kliatbu, že totiž bude musieť utekať pre ľuďmi. No nakoniec sa usadí po druhý raz a vybuduje prvé mesto.

Aj židia, vyvolený ľud, milí priatelia, skôr než sa usadili boli po mnoho rokov vandrákmi, tulákmi a kočovníkmi, bývajúcimi v stanoch a premiestňujúcimi stáda svojich oviec z miesta na miesto. V dobe Ježišovej bolo pastierstvo stále ešte dôležitým povolaním, aj keď mnohí pastierom príliš nedôverovali. V národe bola  totiž stále živá dávna rivalita medzi nomádmi, ktorí sa museli starať o pasienky pre svoje stáda, a usadlíkmi, ktorí si museli chrániť svoje polia. Usadlíci hľadeli na pastierov ako na zmes vykorenencov a potulných zlodejov, a to jednak preto, že nevedeli pochopiť, a preto ani rešpektovať myšlienku súkromného vlastníctva, a tiež, nakoľko nikde neboli doma, ťažko sa u nich ujímali príkazy týkajúce sa náboženských úkonov a návštevy posvätných miest. Preto boli považovaní za vyvrheľov. Z toho dôvodu pastier nemohol byť ani svedkom pri právnych úkonoch; jednoducho pastier bol nehodnoverný.

Romantický obraz biblického pastiera, ktorý nosíme vo svojej mysli dnes my, milí priatelia, je na míle ďaleko od skutočnosti. Tá skutočnosť bola drsná. Biblický pastier žil na okraji spoločnosti, číhalo na neho nepretržité nebezpečenstvo života v divočine, smrdel, lebo sa neumýval, a bol osamelý, lebo jeho spoločníkmi boli viac ovce ako ľudia. Pastieri boli súčasťou histórie a folklóru židovskej spoločnosti, no v Ježišovej dobe neboli skutočnou súčasťou jej života. Pastieri spolu s jazdcami na somárikoch a podomovými predavačmi boli na najspodnejšej priečke spoločnosti, ak nie úplne na dne.

Keď Ježiš hovorí o sebe ako o pastierovi, každému je jasné, že sa zaraďuje medzi spodinu spoločnosti. Vyjadruje to napríklad aj týmito slovami: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ (Mt 8, 20) Je potulným prorokom, ktorého odmietli jeho rodáci z Nazareta. Chodí z miesta na miesto nemajúc nikde trvalú adresu, striasajúc si pri odchode z mnohých miest prach z obuvi. Nikde sa nezdrží dlhšie, a to ani tam, kde sú ľudia voči nemu výnimočne pohostinní. Odmieta sa nechať priklincovať k jednému miestu. Z toho vidíme, že Ježiš je skôr kočovníkom ako usadlíkom.

A ako pastier ide vždy vopred pred svojím stádom, aby hľadal pre svoje  ovce pašu. Takto na seba preberá riziko, lebo mnohé miesta, na ktoré ide, sú nebezpečné. Sú na nich vlci, poobliekaní do ovčích rúch, ktorí dokážu svojím výzorom a svojimi rečami okabátiť každého. Každého – okrem pastiera, ktorý má na takýchto záškodníkov špeciálny čuch. Predstavení ľudu – všetko to usadlíci – hľadia na Ježiša s neskrývanou nenávisťou. To ich nakoniec dovedie k tomu, že urobia to, čo sa stalo kedysi dávno na samom počiatku v príbehu Kaina a Ábela. Vyvedú ho von „na pole“ a tam ho zavraždia. Usadlíci zavraždia kočovníka, pastiera. Konečne ho prifixujú na jedno miesto, na kríž na Kalvárii, aby už prestal chodiť z miesta na miesto. Lenže toto sa im nepodarí. Ježiš sa neusadí v smrti a jeho hrob je len jeho dočasnou adresou. Jednoducho, pastiera a kočovníka k jednému miestu nepriklincuješ. Na to zabudni!

Brat, sestra, keď si predstavíš seba samého, čo si: kočovný pastier a objavovateľ alebo usadlík? Ktorých potrebujeme v Cirkvi viacej: kočovníkov alebo usadlíkov? V dnešnom prvom čítaní zo Skutkov apoštolov sa apoštol Pavol správa ako kočovník. Prechádza z miesta na miesto, od židov ide k pohanom. No je jasné, že v cirkvi potrebujeme oba typy ľudí. Potrebujeme usadlíkov, aby udržovali komunitu veriacich v stabilite. No potrebujeme i kočovníkov, ktorí komunite nedovolia, aby ustrnula vo vývoji. Každý veriaci má povolanie k jednému alebo druhému. Takže ešte raz: aké je tvoje povolanie?


Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.





Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie