ZAMYSLENIE
NA 4. VEĽKONOČNÚ NEDEĽU

Evanjelium:

Ježiš povedal: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“ (Jn 10, 11-18)

Podcast:

Zamyslenie:

Si
pastier alebo nádenník; alebo čosi ešte horšie?

V dnešnom
evanjeliu Ježiš porovnáva dva rôzne typy
pastierov: nádenníka a dobrého pastiera. V čom je hlavný rozdiel
medzi nimi? V tom, ako hlboko sú
títo dvaja oddaní svojej práci a  ako ďaleko je každý z nich pri
vykonávaní povinností, spojených so svojou službou ochotný až ísť.
V mysliach nás, ktorí tento text evanjelia poznáme, možno nádenník vyznieva tak trocha negatívne.
Lenže nádenník nebola v Ježišovej dobe celkom negatívna osoba. Nádenník
bol človek, ktorý si potreboval zarobiť na živobytie, alebo ak mal rodinu, aj
na živobytie svojej rodiny, a tak šiel a hľadal si prácu, ktorá by mu čo najviac vyniesla. Niekedy bola tá
práca stálejšia, inokedy bola len príležitostná. Boli dni, kedy sa musel každé
ráno postaviť na námestie a tam čakať, kým ho niekto nenajme na nejakú
prácu. Život nádenníka určite nebol
ľahký. Bol plný neistoty a strachu o budúcnosť.

Nádenník
bol teda robotník, ktorý sa za presne
dohodnutú sumu peňazí zaviazal svojmu zamestnávateľovi odviesť prácu, ktorú
od neho žiadal. Na jednej starne bola dohodnutá pláca, na druhej presne
dohodnuté povinnosti. Od nádenníka sa neočakávalo, že urobí niečo viac, než to,
na čom sa so svojím zamestnávateľom dohodol.

V prípade
nádenníka-pastiera jeho povinnosťou obyčajne bolo odviesť ovce na pašu, dohliadať
tam na ne, aby sa nerozpŕchli alebo aby sa niektorá z nich niekde nezatárala, chrániť ich pred nebezpečenstvom, dbať,
aby mali dostatok vody na pitie
a potom večer, na záver dňa ich
priviesť niekde na bezpečné miesto na prenocovanie. Žiaden nádenník nebol platený za to, aby za ovce, keby
sa náhodou ocitli v nebezpečenstve, riskoval svoje zdravie alebo svoj
život. Také niečo sa stávalo, keď sa pastier rozhodol ovce prenocovať niekde na
pustatine a uprostred noci ich napadla svorka vlkov. V takej situácii
by väčšina nádenníkov z miesta ušla a svoje ovce by nechali tam. A žiaden zamestnávateľ by im to
nemohol vyčítať ani ich volať na zodpovednosť.

Dobrý
pastier by to však na rozdiel od nádenníka neurobil. Dobrý pastier nerobil svoju prácu za peniaze, ale z lásky.
Jeho motívom bola záľuba v ovciach a vzťah k nim. Ovce neboli
pre neho len biznis alebo prostriedok obživy. Ovce boli jeho pasiou, práca s nimi
ho bavila, snažil sa ju vylepšovať a zveľaďovať. A keby náhodou prišlo ku
kríze, napríklad ovce by napadli vlci, za ovce bol schopný vystaviť sa dokonca
i veľkému riziku. Je jasné, že takáto oddanosť ovciam sa nedala ani
prikázať, ani zaplatiť. Buď to niekto chcel robiť a potom to robil
slobodne a zadarmo, alebo to robiť nechcel a potom ho k takejto
práci nikto nedonútil. Oddanosť
a vzťah sú veci, ktoré sa nedajú vymôcť. Môžu byť výsledkom iba
slobodného rozhodnutia pastiera.

A presne
toto hovorí v dnešnom evanjeliu Ježiš,
keď sám seba nazýva dobrým pastierom. Pre neho byť pastierom nie je zamestnanie, ktoré by robil pre
to, lebo mu to vynáša zisk. Ani to nie je výsledkom toho, že by mu niekto pod
poslušnosťou nariadil stať sa
pastierom oviec.

O sv.
Filipovi Nerim sa hovorí, že sa raz sestier jedného kláštora, kam často
chodieval, spýtal: „Sestričky, vždy, keď sem prídem, vidím, že vy ste všetky
stále veľmi zamestnané. Umývate chodby, upratujete a robíte ešte množstvo
iných vecí. Povedzte mi, čo vás tak motivuje, aby ste toto všetko robili?“
A jedna sestra mu odpovedá: „Viete, páter, my sme nevesty Kristove.
A keďže sme sa oddali Ježišovi, tak robíme všetko to, čo nám on
prikazuje!“ „Ó, pekne,“ hovorí sv. Filip, „váš motív je naozaj veľmi
duchovný. Len či by nebolo lepšie, keby
ste tieto vaše chodby umývali preto, aby boli naozaj čisté!? Možno by vaša
práca bola kvalitnejšia!“

Vidíme,
že nariadiť sa dá všeličo a je veľa tých, ktorí toho z duchovného
dôvodu urobia úplne zadarmo naozaj veľa. Lenže
nie vždy tam musí byť i srdce. A to sa pozná hneď. Srdce je iba tam, kde človek dáva
z lásky a dobrovoľne. Tak, ako to urobil Ježiš: „Aj
svoj život položím za ovce,“ hovorí. „Nik mi ho neberie, ja ho dávam
sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať.“

A bola
to pravda. Keď potom vystupoval na Kalváriu, aby tam za nás zomrel, všetkým
muselo byť jasné, že je to tak. Ježiš nešiel na Kalváriu preto, lebo musel.
Šiel tam dobrovoľne, lebo to chcel. Nikto to od neho nežiadal. Rozhodol sa tak
sám.

Toto
je, milí priatelia, veľká lekcia pre každého z nás, lebo každý z nás sa vo svojom živote skôr
či neskôr ocitne v role pastiera. Je pravda, každý z nás je aj ovcou. Ovcami sme, keď nás vedú iní
a my sa ich vedeniu ochotne podriaďujme. Ovcami sú napríklad deti,
študenti, zamestnanci, farníci, vojaci, občania štátu a mnohí ďalší. Byť
ovcou nie je niečo ponižujúce.

Lenže
každý z nás je aj pastierom.
Pastiermi sme, keď sme rodičmi, učiteľmi, kňazmi, vychovávateľmi,
zamestnávateľmi, vedúcimi firiem a inštitúcií alebo politikmi. Pastier je ten,
kto má na starosti dobro iného človeka, alebo ktorý iného človeka vedie.

Akým si teda pastierom?
Si pre ľudí, ktorých vedieš, dobrým pastierom alebo si pre nich iba nádenníkom?
Nezabudni: byť nádenníkom nie je nič ponižujúce. Nádenník je človek poctivý,
ktorý si svedomito plní svoje povinnosti. Lenže to je málo. Plniť si iba svoje
povinnosti nestačí. Nádenník žije
a pracuje len pre seba, nikdy nie pre iných, a to je málo.

Je
pravda, sú ešte aj horší než nádenníci. Ježiš spomína v evanjeliu aj
týchto ľudí. Nie sú síce spomenutí v evanjeliu dnešnej nedele, no v texte
sa nachádzajú.  Sú to to zlodeji a zbojníci. „Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale
prelieza inokade, je zlodej a zbojník. … Zlodej prichádza, len aby kradol,
zabíjal a ničil.“ Žiaľ každý z nás vie, o kom to Ježiš hovorí. Zbojníci a zlodeji sú tí, ktorí žijú
na úkor oviec. Môže to byť otec
rodiny, ktorý žije len pre seba a jeho rodina stráda. Môže to byť zamestnávateľ, ktorý ľuďom nevypláca
celú mzdu. Môže to byť politik,
ktorý si v politike nahonobí nekalým spôsobom majetky a peniazmi, ktoré
patria tým, ktorých má na starosti, si naplní iba svoje vrecká. A môže to
byť i kňaz, ktorý namiesto
duchovnej služby ľuďom slúži iba sebe. Takýmto je beda. Beda pastierom, ako hovorí
Sv. Písmo, ktorí pasú iba seba.

Ak sme pastiermi, nech naším vzorom musí byť vždy náš dobrý pastier Ježiš Kristus, ktorý svoje poslanie definoval takto: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.”

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti
Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.