Evanjelium:
„Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“ Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“ Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ‚Ukáž nám Otca?!‘ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.“ (Jn 14,1-12)
Podcast:
Zamyslenie:
Apoštol Tomáš v dnešnom evanjeliu vystupuje ako ten, ktorý sa nebojí položiť otázku. Nehrá sa na toho, kto všetko chápe. Naopak, úprimne priznáva: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?“ A práve v tejto jeho úprimnosti sa skrýva niečo veľmi hlboké a blízke každému z nás.
Aj my často stojíme pred otázkami života: Kam smerujem? Aká je moja cesta? Ako dosiahnuť večný život? Tomáš je hlasom každého človeka, ktorý túži po istote, ale zároveň si uvedomuje svoju neistotu. Nie je to slabosť viery – je to jej začiatok. Lebo skutočná viera nezačína predstieraním, ale hľadaním.
Ježišova odpoveď je však prekvapujúca. Nedáva mapu, ani konkrétny plán krokov. Hovorí: „Ja som cesta, pravda a život.“ Inými slovami – cieľ aj cesta sú v ňom samom. Tomáš sa pýta na smer, ale dostáva osobu. Hľadá odpoveď, no nachádza vzťah.
To je zásadná zmena pohľadu. Kresťanstvo nie je len o tom, že poznáme správne odpovede alebo dodržiavame pravidlá. Je o tom, že kráčame s Kristom. Že ho poznávame, dôverujeme mu a necháme sa ním viesť. Cesta k večnému životu nie je nejaká abstraktná trasa – je to živý vzťah s tým, ktorý je Život sám.
Tomáš nám tak pripomína, že je v poriadku pýtať sa. Boh sa nebojí našich otázok. Naopak, práve cez ne nás vedie hlbšie. Keby sa Tomáš nespýtal, možno by sme nikdy nepočuli jedno z najkrajších Ježišových vyhlásení.
Zároveň nás však jeho príbeh posúva ďalej. Nestačí len pýtať sa – treba aj počúvať a veriť. Ježiš pozýva Tomáša i nás, aby sme mu dôverovali, aj keď nevidíme celú cestu pred sebou. Lebo veriť znamená kráčať, aj keď ešte nepoznáme všetky odpovede.
A možno práve dnes je čas položiť si tú Tomášovu otázku: Pane, aká je moja cesta? A zároveň byť pripravený prijať Ježišovu odpoveď – nie ako teóriu, ale ako pozvanie do vzťahu.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
