ZAMYSLENIE
NA 6. VEĽKONOČNÚ NEDEĽU

Evanjelium:  

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam – a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane.“ (Jn 14, 23-29)

Podcast:

Zamyslenie:

Komunitné rozpoznávanie Božej vôle.

V prvotnej Cirkvi nastal prvý veľký spor. Dalo sa to čakať, lebo žiadne spoločenstvo, vlastne žiaden vzťah nemôže byť bez sporov a konfliktov. Konflikt nie je narušením vzťahov, ale podmienkou k ich rastu. Je tomu tak preto, lebo vo vzťahoch sa stretávajú rôzni ľudia s rôznymi charakterovými vlastnosťami, ale i hodnotovými rebríčkami či predstavami o fungovaní vecí. A toto na seba prirodzene naráža. Konflikt je tu na to, aby sa veci vyjasnili: buď sa dohodneme na rešpektovaní svojich jedinečností alebo – ak ide o podstatné veci – sa dohodneme na spoločnom riešení a toto potom – aj keď nie bez obety – všetci prijmeme a zachovávame.

Konflikt sa teda očakával aj v prvotnej Cirkvi, lebo spoločenstvo sa rozširovalo, počet nadšencov a jej členov rástol a ľudia začali byť veľmi rôzni. Predpokladáme, že konflikt, ktorý popisuje dnešné prvé čítanie zo Skutkov apoštolov nebol prvý – zaiste ich tam na ľudskej úrovni prebehlo už niekoľko – no ten dnešný bol prvým veľkým problémom komunity ako takej. A ak by ho neboli začali riešiť, komunita by určite ostala zaseknutá, hlavne vo svojom misijnom úsilí. Totiž o vstup do Cirkvi sa začali zaujímať aj pohania a kresťania pochádzajúci zo židovstva, tí ich nútili, aby sa najprv stali židmi a až potom prijali kresťanstvo. To sa samozrejme ľuďom nepáčilo, najmä keď si uvážime hrôzu obriezky. No nielen tej. Pre mnohých tam išlo o jasnú nelogiku: Prečo by sa, keď sa zaujímajú o Krista, mali stať židmi?  Rozštiepení boli i apoštoli. Preto sa členovia mladej Cirkvi rozhodli pre komunitné hľadanie riešenia. V r. 49 sa zišli v Jeruzaleme na koncile a problém riešili a vyriešili.

Metóda, ako to robili, by mohla slúžiť aj nám, keď sa aj my snažíme ako komunita hľadať spoločné riešenie nejakej dôležitej veci. Pod komunitou môžeme rozumieť rodinu, rehoľu, farnosť, triedu, stretko či iné podobné spoločenstvo. Je veľa spôsobov, ako to robíme. V dnešnom Božom slove je naznačený jeden z nich, a na rovinu poviem, že ten najúčinnejší. O téme komunitného rozpoznávania Božej vôle hovorí nielen dnešné prvé čítanie, ale aj evanjelium. V Skutkoch apoštolov apoštoli záver svojho stretnutia zhrnuli takto: „Lebo Duch Svätý a my sme usúdili…“ Teda hlavnou postavou pri snahe o komunitné rozlišovanie bol Duch Svätý. Ježiš v evanjeliu tiež poznamenáva, že svojím učeníkom pošle Ducha Svätého, ktorý ich naučí všetko. A k tomu pridáva, že im dáva i svoj pokoj. Pokoj je znakom správneho vyriešenia komunitného problému.

Ak by sme chceli použiť metódu apoštolov, ako by sme, milí priatelia, mali presne na to ísť? Jezuita John Toner[1] menuje päť podmienok, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby komunita – podobne ako prvotná cirkev – našla riešenie, ktoré chce Duch Svätý. Sú to: 1. Túžba každého člena komunity plniť Božiu vôľu, nech je akákoľvek. 2. Dôvera každého člena komunity v Boha a k sebe navzájom. 3. Ochota venovať na nájdenie správneho riešenia problému potrebný čas a energiu. 4. Ignaciánska „indiferencia“. 5. Sloboda od predsudkov.

1. Túžba každého člena komunity plniť Božiu vôľu. Proces spoznávania vôle Božej so skupinou – či už ide o farnosť, rehoľnú komunitu, rodinu, stretko či školskú triedu – nebude úspešný, ak si každý jeden jej člen už vopred nepovie: „Chcem Božiu vôľu spoznať. A keď ju spoznám, tak ju prijmem, nech by vyzerala akokoľvek. Plnenie Božej vôle v mojom živote je pre mňa základnou vecou.“ Do vzbudenia si tejto túžby u každého člena spoločenstva musí preto komunita investovať najviac práce a prípravy.

2. Dôvera každého člena komunity v Boha a k sebe navzájom. To znamená treba veriť, že Boh má s nami plán, Boh o našich problémoch vie, my však musíme urobiť všetko pre to, aby sme s ním komunikovali a mu dôverovali. Najlepším prostriedkom k tomu bude modlitba a meditácia. Bez komunikácie s Bohom cez osobnú a komunitnú modlitbu a meditáciu nie je možné hľadať a nájsť Božiu vôľu. Treba veriť, že Boh je tu, že mu na každom jednom z nás záleží a že nám ako spoločenstvu a i ako jednotlivcom pomáha. No musíme dôverovať i sebe navzájom: každý má svoju múdrosť a svoje videnie veci a tak každý má čo povedať. Pod „každý“ rozumieme  naozaj každého: mladého i starého, toho, ktorý je v komunite v pozícii autority, i toho, kto je iba jej jednoduchým členom, toho, kto mi je osobne sympatický, i toho, kto mi nejako zvlášť sympatický nie je. Bez takejto dôvery nebude totiž otvorených dverí, kadiaľ by mohol Duch Svätý k nám prísť. Taktiež tu je dôležité povedať si vopred, že každý jeden z nás je ochotný rozhodnutie skupiny, ak k nemu príde, osobne prijať.

3. Ochota venovať potrebný čas a energiu na nájdenie správneho rozhodnutia. Robenie správnych – nie unáhlených – rozhodnutí si žiada čas i energiu, občas veľa času a veľa energie. Niektoré veci sa nedajú urobiť za pár sekúnd. Človek si musí na ne vyhradiť čas, a to toľko, koľko ho treba. Keby si apoštoli v Jeruzaleme neboli vyhradili potrebný čas, nevložili do procesu maximum energie, správne riešenie by neboli našli a ako komunita by ostali zaseknutí. Tak treba často vnímať i našu situáciu.

4. Ignaciánska „indiferencia“. Je to na jednej strane nenaviazanosť na nič: na svoje vlastné predstavy, na svoju vlastnú agendu a riešenia, na veci a ľudí, no na druhej strane plná oddanosť tomu a tým – veciam a ľuďom –, ktorým ma Boh volá slúžiť. Na ničom si nezakladať, na nič sa nenaväzovať, od všetkého byť slobodný. Chcieť iba to, čo chce Boh. A čo chce Boh to prijať a venovať sa tomu naozaj naplno. Indiferencia je vlastnosť veľkých a slobodných duchov.

5. Žiadne rozhodnutie sa nedá urobiť bez slobody od predsudkov. Niektoré možnosti riešenia našej situácie si nevieme vopred ani len predstaviť. Voči iným zasa máme silné predsudky. Všetko toto nás robí zaslepenými, neohybnými a vystrašenými zo zmien. Ak máme predsudky, nie sme slobodní voči Božej vôli. Boh môže často na svoj cieľ použiť veci i ľudí, o ktorých by sme to najmenej očakávali. Lebo, ako sa to hovorí v jednom prísloví, keď Boh chce, i motyka vystrelí. Evanjelium a Božie správanie sa je plné paradoxov. Boh robí i veci pre nás nepredstaviteľné a často pre nás nepochopiteľné. Preto netreba mať proti žiadnemu riešeniu predsudky.

Ak týchto päť podmienok, milí priatelia, zachováme, môžeme pristúpiť k hlasovaniu, lebo si môžeme byť istí, že záver, ktorý z toho vzíde, bude dobrý.

Nikto z nás nie je vyňatý z robenia rozhodnutí ani ako jedinec, ani ako člen komunity. Preto je dôležité, aby naše rozhodnutia boli urobené dobre. Nech je nám dnešné Božie slovo inšpiráciou, ako na to ísť.

Želám vám požehnanú nedeľu.

[1] Studies in the Spirituality of Jesuits: A method for Communal Discernment of Gods Will, Vol. III., September 1971, No. 4

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.