ZAMYSLENIE NA 6. VEĽKONOČNÚ NEDEĽU

Evanjelium:

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.“ (Jn 15, 9-17)

Podcast:

Zamyslenie:

Láska ako vlastnosť

Hovorí
sa, že keď sv. apoštol Ján bol už veľmi starý, svoje kázne obmedzil iba na
jednu vetu: „Deti moje, milujte sa navzájom!“ Keď sa ho pýtali, prečo opakuje
to isté stále dokola, on im odpovedal: „Toto
je prikázanie, ktoré sme dostali od nášho Pána. Ak ho zachováme, nemusíme robiť
už nič iné!“[1] A je to naozaj veľká pravda. K tomu
istému záveru prišli takmer všetci veľkí teológovia či mystici Cirkvi
počas celých jej dejín.

Z celého
toho množstva tu spomeniem aspoň dvoch. Sv.
Augustín je známy svojím výrokom: „Miluj a rob, čo chceš!“ Chce ním
povedať, že ak spoznáme skutočnú lásku, budeme robiť, čo chceme, no nikdy to
nebude zlo, lebo kto spoznal lásku, ten už nepácha zlo. A morálny teológ Bernard Häring jednej svojej knižke dal
názov: „Láska je viac než prikázanie!“ Čím chcel povedať, že koreňom a cieľom
všetkých prikázaní je láska. Ak sa naučíme milovať, potom sa nemusíme
sústreďovať na zachovávanie prikázaní, lebo v našej láske sú všetky
prikázania automaticky obsiahnuté.

Možno
nejeden z nás si pri tomto všetkom – a zvlášť v dnešnú nedeľu,
keď budeme v Božom slove znova toľko o láske počuť – vzdychne: „Ako sa ale naučiť milovať? Láska je
úžasná vec, to každý z nás vie. Lenže, čo robiť s ľuďmi, ktorí sú pre nás z nejakého dôvodu nemilovateľnými? Ako sa aj
v prítomnosti týchto ľudí stať ľuďmi lásky, akými nás chcel mať Ježiš?“

Problémom
je to, že väčšina z nás, keď sa hovorí o láske, si myslí, že láska je taktika. A pritom to nie je pravda. Láska nie je taktika, láska je vlastnosť.
Taktika by znamenala, že sa snažím nájsť spôsob, ako toho druhého zmeniť tak,
aby bol milovateľný. Vlastnosť však znamená, že ja sa pri snahe milovať
nestarám o toho druhého; starám sa o seba. Byť schopný milovať bez
rozdielu znamená mať srdce, ktoré sála navonok lásku bez ohľadu na to, kto sa
v jeho blízkosti nachádza.

Túto
myšlienku krásne rozvíja jezuita Anthony de Mello[2]. Hovorí, že láska, ktorú nám predkladá za ideál
Ježiš, má štyri vlastnosti: nerobí
rozdiel, nič neočakáva, nie je si vedomá sama seba a rešpektuje slobodu. Tieto štyri vlastnosti Mello vysvetľuje na
príklade s ružou, s lampou a so stromom. Pozrime sa ako.

1)
Prvou vlastnosťou lásky je, že nerobí
rozdiel. Pozrime sa na ružu.
Môže ruža povedať: „Svoju vôňu ponúknem len ľuďom, ktorí sú dobrí a ktorí sú mi
príjemní, ale zlým a nepríjemným ju odopriem“? Alebo lampa, mohla by povedať: „Nebudem svietiť nepríjemným“? Alebo si
všimnime ako prirodzene a bez rozdielu poskytuje ľuďom svoj tieň strom. Je mu jedno, kto si pod neho
sadne. Či to je svätec, lebo darebák, či je to človek, alebo zviera. Dokonca aj
tým poskytuje svoj tieň, ktorí sa ho chystajú odtínať, alebo dokonca vyťať. To je dôvod, prečo sme vyzývaní, aby sme
boli ako Boh, ktorý dáva vychádzať svojmu slnku nad dobrých i zlých a svoj dážď
posiela na spravodlivých i nespravodlivých. Buďte teda dokonalí, ako je
dokonalý váš nebeský Otec! Zamyslime sa nad úžasom a dokonalosťou ruže, lampy a
stromu.

Ako je možné dospieť k takejto láske? Musíme urobiť to, čo urobil Ježiš. Prestal
rozdeľovať ľudí na dobrých a zlých, na svätých a nespravodlivých. Lebo
ľudia poväčšine nepáchajú svoje hriechy vedome. „Otče, odpusť im, lebo nevedia,
čo robia!“ tak sa modlil na kríži Ježiš vo chvíli, keď ľudí najviac miloval.

2) Druhou
vlastnosťou lásky je, že nič neočakáva.
Podobne ako ruža, lampa alebo strom, ani láska
nechce za to, čo robí, nič. Nikto si neváži muža, ktorý si vyberá manželku
nie podľa jej vlastností, ale podľa toho, aké má veno. No my sme takí istí, keď
vyhľadávame spoločnosť iba tých, ktorí nám prinášajú citové uspokojenie
a vyhýbame sa ostatným; keď sa staviame pozitívne k ľuďom, ktorí nám
dávajú to, čo chceme, alebo sa správajú podľa našich predstáv a negatívne
alebo ľahostajne k tým, ktorí tak nerobia. Aby sme mohli naozaj milovať,
musíme si otvoriť oči a začať vidieť. Vidieť tú svoju „takzvanú“ lásku
takú, akou v skutočnosti je: zamaskovaným
sebectvom.

3) Treťou
vlastnosťou lásky je, že si nie je
vedomá sama seba. Láska sa z milovania teší tak, že o sebe a o svojej
blaženosti ani nevie. Tak ako lampa,
ktorá svieti a nemyslí na to, či z nej má niekto úžitok, alebo ako ruža, ktorá vonia bez ohľadu na to, či
je nablízku niekto, kto si jej vôňu vychutná, a ako strom, ktorý poskytuje tieň každému, kto príde. Svetlo, vôňa a tieň
nevznikajú len v prítomnosti určitých osôb a nemiznú, keď nablízku nikto
nie je. Existujú nezávisle na ľuďoch.
Láska jednoducho je a nemá žiadny účel. Svetlo, vôňa a tieň
jednoducho sú nezávisle na tom, či z nich niekto bude niečo mať alebo nie.
Nie sú si teda vôbec vedomí svojich
zásluh alebo konaného dobra. Ich ľavica nemá jednoducho potuchy o tom,
čo robí pravica. „Pane, kedy sme ťa videli hladného a dali sme ti jesť alebo
smädného a dali sme ti piť?“

4)
A konečne, poslednou, štvrtou vlastnosťou lásky je sloboda. Vo chvíli, kedy sa
objaví nátlak alebo konflikt, láska zomiera. Uvedomme si, ako nás ruža,
lampa a strom nechávajú úplne slobodnými. Strom
sa nebude snažiť vtiahnuť nás do svojho tieňa, keď nám bude hroziť úpal. Ani lampa nám nebude vnucovať svoje svetlo
zo strachu, že sa potkneme v tme. Zamyslite
sa nad všetkým tým nátlakom a ovládaním, ktorým sme vystavení zo strany
druhých. Vždy, keď sa necháme ovládať alebo k niečomu donútiť, ničíme
v sebe schopnosť milovať. Rozmýšľajme o všetkom tom ovládaní a donucovaní
vo svojom živote a snáď už samotné úvahy o týchto veciach nás oslobodia od
závislosti a ovládania. Akonáhle sa
to stane, príde sloboda. A sloboda
je len iné slovo pre lásku.

Po
úvahe nad týmito štyrmi vlastnosťami lásky snáď vieme, že láska nie je nejaká stratégia, ale je to v skutočnosti vlastnosť.
Vlastnosť Boha, ktorý miluje každého človeka bez rozdielu, a vlastnosť  človeka, ktorého Boh volá, aby s jeho
pomocou robiť to isté.

[1] http://orthochristian.com/74229.html

[2] Anthony de Mello, Cesta k láske. Poslední meditace Anthonyho de Mella, Cesta, Brno, 1996, str. 90-93.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti
Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.