ZAMYSLENIE
NA KVETNÚ NEDEĽU

Evanjelium:  

Starší ľudu, veľkňazi a zákonníci vstali, Ježiša odviedli k Pilátovi a začali naňho žalovať: „Tohoto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“ Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On odpovedal: „Sám to hovoríš.“ Pilát povedal veľkňazom a zástupom: „Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človekovi.“ Ale oni naliehali: „Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem.“ Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve. Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud a povedal im: „Priviedli ste mi tohoto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človekovi nič z toho, čo na neho žalujete. Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrescem ho teda a prepustím.“ Tu celý dav skríkol: „Preč s ním a prepusť nám Barabáša!“ Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu. Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. Ale oni vykrikovali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ On k nim tretí raz prehovoril: „A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.“ Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli. ko ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom. Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia: ‚Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!‘ Vtedy začnú hovoriť vrchom: ‚Padnite na nás!‘ a kopcom: ‚Prikryte nás!‘ Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“ Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov. Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“ A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol.

Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.“ A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov. Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to. Lk 23, 1-49

Podcast:

Zamyslenie:

Ježiš v Lukášových pašiách

Vstupujeme do Veľkého týždňa. Bránou k nemu je Kvetná nedeľa. Jedným z dôležitých miest liturgie Kvetnej nedele je čítanie alebo spievanie Pašií, tzn. príbehu umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista. Každý rok liturgického cyklu si ich čítame od iného evanjelistu, tento rok to je sv. Lukáš.

Každý evanjelista predstavuje Ježiša v tomto jeho príbehu umučenia a smrti trocha inak. Ježiš u Marka a Matúša prežíva úplnú opustenosť a samotu. U evanjelistu Jána má zasa do poslednej chvíle všetko pod kontrolou. Lukášov obraz Ježiša je niekde v strede medzi týmito dvoma. Skúsme sa na Lukášovho Ježiša pozrieť zbližša a všimnúť spomedzi jeho charakteristík aspoň tri.

Po prvé, Lukášov Ježiš je vyrovnaný. Ježiš vie, že zakrátko z tohto sveta odíde. Nie je však ani nervózny, ani prehnane vyľakaný. Naopak, zaoberá sa vecami, ktoré v tejto chvíli pokladá za veľmi dôležité. Prvou je jeho Posledná večera. „Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve“ hovorí. Ježiš tu svojim učeníkom zdôrazňuje napojenosť Poslednej večere na Božie kráľovstvo, ktoré im celý čas ohlasoval, avšak ktoré – hoci ich úlohou je ho budovať už tu na zemi – svoje plné uskutočnenie bude mať až vo večnosti. Ďalšou vecou, ktorej sa Ježiš venuje, je otázka autority: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník. Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.“Ježiš odovzdáva svojim Dvanástim moc, avšak pripomína im, čo je jej podstatou. Nie je to vláda nad druhými, ale naopak služba. Ďalej sú tu slová, ktorými Ježiš svojich apoštolov – medzi nimi špeciálne Petra – upozorňuje na skúšku ich viery, no zároveň ich uisťuje, že po svojom zlyhaní dostanú novú šancu. „Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ Ježiš tu chce svojim apoštolom povedať, že nie sú klubom dokonalých, ale pútnikmi na ceste, ktorej súčasťou sú aj pády. No po každom páde musí prísť povstanie.

Po druhé, Lukášov Ježiš je skúšaný. Je skúšaný najprv v Getsemanskej záhrade. Lukáš predstavuje Ježiša pri modlitbe ako športovca, ktorého prichádza trénovať a utešovať anjel. Vo svojej agónii sa potí tak silne, že z neho vychádza krv. Slovo agónia pochádza z gréckeho slova agon, čo bol názov aj pre olympijské hry. Športovci, ktorí v nich súťažili pred svojimi pretekmi, prežívali agóniu. Takto – ako športovca pre dôležitým výkonom – Lukáš predstavuje aj Ježiša. Ježiš je ďalej skúšaný veľkňazmi a zákonníkmi, ktorí prekrúcajú jeho slová, aby ho usvedčili, no on – vidiac ich zákernosť a jasný cieľ – sa s nimi za prstyneťahá a nechá ich, nech si hovoria, čo chcú. Je skúšaný Pilátom a Herodesom. Herodesovi, ktorý bol človekom bez chrbtovej kosti neodpovie ani na jednu jeho otázku, zatiaľ čo pred Pilátom stojí a na jeho otázku mu odpovie tak, že Pilát okamžite rozpozná jeho hlbokú dôstojnosť. No žiaľ, Pilát aj napriek tomu, že trikrát vyhlási, že na Ježišovi nenachádza vinu, a nakoniec ho predsa na nátlak davu odsúdi. Ježiš je skúšaný ešte aj  inak; cez všetky tieto skúšky musel prejsť, aby sa tak naplnilo Písmo. Ježiš vo všetkých týchto skúškach obstojí.

Po tretie, Lukášov Ježiš je dôverujúci. Na mnohých miestach Lukášovho evanjelia Ježiš svojich nasledovníkov povzbudzuje, aby nekládli svoju dôveru do peňazí, ale do Nebeského Otca, ktorý sa o nich stará, dáva im stále, čo potrebujú, a ktorý v každej ich skúškestojípri nich. V prvom rade to však robil on. Celý jeho život je veľkou piesňou dôvery vo svojho Nebeského Otca. Toto je dôvod, prečo poslednými Ježišovými slovami mohlo byť zvolanie: „Otče, do tvojich rúka porúčam svojho ducha.“ Ježiš dôveroval svojmu Otcovi stále, dôveroval mu bezvýhradne a dôveroval mu až do konca.

Lukášov Ježiš je,  milí priatelia,  zaiste blízky každému jednému z nás. Každý z nás je v živote skúšaný veľa ráz. Skúška a skúšanie patrí k podstate života. Sme skúšaní podobne ako Ježiš rôznymi spôsobmi: krivými obvineniami, prekrúcaniami našich slov, usvedčovaniami zo zlých úmyslov. Sme skúšaní výsmechom či zradou tých, ktorým sme dôverovali. Sme skúšaní rozličnými formami násilia, smútkom, neistotami, chorobami a tisíckou podobných vecí. Ježiš nás učí, že v takýchto chvíľach nám pomáhajú len dve veci: vyrovnanosť a dôvera v Nebeského Otca. Nervozita, hystéria, prehnaný strach, panika – všetko to pokušenia, ktoré sú pre mnohých z nás v chvíľach skúšok také silné – nám nepomôžu. Pomôže nám iba vyrovnanosť, ktorá nás – podobne ako Ježiša – vedie k tomu, aby sme sa sústredili na podstatu nášho života. Tak ako to povedal on sám: „To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo.“To všetko sa však dá iba vtedy, ak nad všetkým tým, čo do nášho života prichádza – vlastne nad naším životom ako takým – kraľuje bezvýhradná dôvera v nášho Nebeského Otca. Presne taká, akú mal do poslednej chvíle Ježiš.

Kiež nám púť nastávajúcim Veľkým týždňom pomôže k takejto viere.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.