Evanjelium:
„Jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ On povedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“ On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“ Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“ Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: ‚Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.‘ Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“ Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“ Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Peter mu povedal: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní učeníci.“ (Mt 26,14-27.66)
Podcast:
Zamyslenie:
Slová Ježiša: „u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka“ sú na prvý pohľad jednoduchou organizačnou informáciou – kde sa má konať večera. No v skutočnosti v sebe nesú hlboké posolstvo o Božej blízkosti, dôvere a ochote vstúpiť do ľudského priestoru.
Ježiš nehovorí, že si nájde nejaké miesto, ktoré by bolo veľkolepé alebo výnimočné. Hovorí: u teba. Obracia sa na konkrétneho človeka, na jeho dom, na jeho každodenný život. Boh, ktorý je Pánom neba i zeme, si vyberá ľudský dom ako miesto svojho posledného slávenia s učeníkmi. Tým ukazuje, že Božie veci sa neodohrávajú len v chrámoch či na posvätných miestach, ale aj v obyčajných príbytkoch, tam, kde ľudia žijú, pracujú, jedia a stretávajú sa.
Tieto slová zároveň odhaľujú Ježišovu pokoru. On, Učiteľ a Pán, sa nespráva ako niekto, kto si nárokuje najlepšie miesto. Neprikazuje, aby mu pripravili hostinu v paláci, ale prijíma pohostinnosť človeka, ktorý možno ani nepatril medzi jeho najbližších učeníkov. Ježiš sa stáva hosťom. Tým nám dáva príklad, že pravá veľkosť sa prejavuje v schopnosti prijať aj ponuku druhých a vstúpiť do ich sveta.
Zároveň však ide o viac než len o spoločné jedlo. Veľkonočný baránok bol pre Židov pripomienkou vyslobodenia z Egypta, znakom Božej záchrany. Keď Ježiš hovorí, že práve u teba bude jesť veľkonočného baránka, pripravuje tak priestor pre novú Paschu – pre svoju obetu, ktorou vyslobodí ľudí z otroctva hriechu. Dom neznámeho človeka sa tak stáva miestom, kde sa začína najväčšie tajomstvo kresťanskej viery – ustanovenie Eucharistie a cesta na kríž.
Tieto slová môžeme vnímať aj osobne. Aj nám dnes Ježiš akoby hovoril: „U teba chcem byť. V tvojom dome, v tvojom živote, v tvojom srdci chcem sláviť svoju večeru.“ Boh nečaká, kým budeme dokonalí alebo kým bude náš život bezchybný. Prichádza tam, kde sme práve teraz. Stačí, aby sme mu otvorili dvere a dovolili mu vstúpiť.
Postoj neznámeho muža z evanjelia, ktorý poskytol svoj dom, je obrazom pohostinnosti a dôvery. Nevieme, aké mal otázky či obavy, ale vieme, že umožnil, aby sa v jeho dome odohralo niečo veľké. Aj náš každodenný život sa môže stať miestom Božieho pôsobenia, ak mu dovolíme, aby v ňom prebýval.
Slová „u teba budem jesť veľkonočného baránka“ sú preto pozvaním. Pozvaním k tomu, aby sme neoddeľovali vieru od života, aby sme dovolili Kristovi vstúpiť do našich vzťahov, rodín, rozhodnutí a starostí. Lebo práve tam, v obyčajnosti nášho „doma“, chce Boh konať svoje veľké veci a premieňať naše srdcia tak, ako premenil obyčajný dom na miesto spásy.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
