Evanjelium:
„Ježiš o niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich
toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým
človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde
bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému:
„Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento
hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že
tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať
ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!‘? Ale aby ste
vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň,
vezmi si lôžko a choď domov.“ A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa
divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.““ (Mk 2,1-12)
Podast:
Zamyslenie:
Dnes vidíme Pána opäť obklopeného zástupmi: “Zhromaždilo sa ich toľko, že už pre nich nebolo
miesta ani okolo dverí” (Mk 2, 2). Jeho srdce sa rozplýva nad potrebami ľudí a poskytuje im čo
najväčšiu úľavu; tým, že im odpúšťa, učí ich a zároveň ich uzdravuje. Určite im ponúka fyzickú pomoc
(ako v dnešnom podobenstve, keď uzdravil ochrnutého), ale -v skutočnosti- mu ide o to najlepšie pre
každého z nás: o blaho našej duše.
Ježiš, náš Spasiteľ, nám chce dať skutočnú nádej na spásu. Dokonca nám odpúšťa hriechy a súcití s
našou morálnou slabosťou. Pred všetkým ostatným nám čo najdôraznejšie hovorí: “Dieťa, odpúšťajú
sa ti hriechy.” Vtedy sa nám odpustia hriechy. (Mk 2, 5). Neskôr je nám dané vidieť, ako spája
odpustenie našich hriechov – ktoré nám štedro a neúnavne udeľuje – s najneobyčajnejším zázrakom,
ktorý vidíme na vlastné oči. Po odpustení hriechov ochrnutého uzdravuje jeho ochrnutie ako akúsi
vonkajšiu záruku, aby nám otvoril oči viery: “Hovorím ti: Vstaň, zdvihni svoju podložku a choď domov.
Hneď vstal, zdvihol rohož a pred očami všetkých odišiel” (Mk 2, 11 – 12).
Tento zázrak si môžeme pomerne často oživiť prostredníctvom spovede. Slovami odpustenia, ktoré
vyslovuje Boží služobník (“Odpúšťam ti hriechy v mene Otca i Syna i Ducha Svätého”), nám Ježiš
nenápadne ponúka vonkajšiu záruku opätovného odpustenia našich hriechov, záruku, ktorá sa rovná
veľkolepému uzdraveniu ochrnutého z Kafarnauma.
Teraz začíname nový bežný čas. A my veriaci si teraz pripomíname, ako naliehavo potrebujeme
úprimné a osobné stretnutie s Ježišom Kristom, všemilosrdným Pánom. V tomto liturgickom čase nás
nabáda, aby sme nepoľavili v tempe ani nezanedbávali potrebné odpustenie, ktoré nám všetkým
ponúka vo svojom príbytku, v Cirkvi.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
