Evanjelium:
Keď Ježiš vyhnal zlého ducha, niektorí zo zástupu hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“ Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje. Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: „Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.“ Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým.“
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes sa nestačíme čudovať, ako môže niekto obviniť Ježiša z toho, že vyháňa zlých duchov „mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov“ (Lk 11,15). Veď čo môže byť vznešenejšie, než oslobodiť človeka od diabla, ktorý je pôvodcom každého zla? A predsa práve tento čin dobra sa stáva zámienkou na jedno z najpodlejších obvinení. Je to absurdné, nespravodlivé a odhaľuje slepotu a žiarlivosť tých, čo stáli proti Ježišovi.
Ale niečo podobné sa deje aj dnes. Neraz si ani neuvedomujeme, že iným ľuďom odopierame právo mať vlastný názor, byť iní, myslieť inak. Namiesto toho, aby sme videli v rozmanitosti príležitosť na obohatenie, uzatvárame sa do vlastných politických, kultúrnych či ideologických „pevností“. A tam, vo svojej úzkoprsosti, ľahko začneme pohŕdať tými, čo nesúhlasia. A čo je horšie, začneme spochybňovať ich úmysly, ich odbornosť, dokonca aj ich čestnosť.
Tak sa z oponenta stáva nepriateľ. Diskusia sa mení na urážky, konfrontácia na agresivitu. A zrazu sa ocitáme v prostredí, kde sa nenávisť a násilie považujú za normálne. Kde sa ľahko ospravedlní útok na človeka, dokonca aj vražda, len preto, že nepatrí do „našej skupiny“. Koľkí z nás cítia úzkosť, keď sa denne stretávame s touto atmosférou vzájomnej neznášanlivosti – v práci, v politike, dokonca aj v rodine?
Práve preto potrebujeme budovať medzi sebou ovzdušie tolerancie a úcty. Prostredie, kde sa dá pevne, ale čestne konfrontovať, kde sa dá viesť dialóg a hľadať cesty k porozumeniu. A my kresťania musíme ísť príkladom. Nemáme Božie slovo používať ako zbraň, aby sme ním posvätili svoje postoje a odsúdili iných. Máme nasledovať Ježiša, ktorý aj apoštola Jána napomenul, keď chcel zabrániť niekomu inému vyháňať zlých duchov v jeho mene: „Nezabraňujte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás“ (Lk 9,50).
Sv. Augustín krásne hovorí, že „nespočetný zbor pastierov tvorí jediné telo jediného Pastiera“. To je pozvanie aj pre nás – aby sme nebudovali múry, ale mosty; aby sme nehľadali nepriateľov, ale bratov; aby sme nevylučovali, ale spájali.
Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:
Keď Kristus prišiel na svet, vyhnal diabla z našich sŕdc, aby si v nich mohol vybudovať chrám pre seba. Preto, ako pripomína svätý Cézarius z Arles: „Urobme teda, s jeho pomocou, všetko, čo môžeme, aby naše zlé skutky tento chrám nezohavili.“
Zlý duch sa totiž nikdy nezmieruje s tým, že Boh prebýva v človeku. Vždy sa snaží kaziť Božie dielo, rozbíjať jednotu a zasievať nepokoj. Pápež Benedikt XVI. to vyjadril slovami: „Zlý sa vždy usiluje kaziť Božie dielo: seje rozdelenie v ľudskom srdci — medzi telom a dušou, medzi človekom a Bohom, v medziľudských, spoločenských i medzinárodných vzťahoch… Zlý rozsieva nesvár; Boh tvorí pokoj.“
Napriek tomu sa nemusíme báť, lebo moc satana je obmedzená. Je to len stvorenie, hoci duchovne mocné, ale predsa len stvorenie. Nemá posledné slovo nad dejinami ani nad naším životom. Ako nás učí Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Moc satana nie je nekonečná. Je to len stvorenie — mocné tým, že je čistým duchom, ale predsa len stvorenie. Nemôže zabrániť budovaniu Božieho kráľovstva…“
Preto aj keď Zlý pôsobí v našom svete, Kristus je víťaz. On v nás buduje chrám, ktorý nesmie byť znehodnotený hriechom, ale má žiariť jeho prítomnosťou a prinášať pokoj.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
