Evanjelium:
Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku. Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“ Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“ Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“ (Lk 1, 5–25)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes počúvame o kňazovi Zachariášovi, ktorý mal všetko – vieru, službu, úctu ľudí – a predsa mu niečo chýbalo. Celé roky sa modlil a nič sa nedialo. Staroba mu zobrala nielen silu, ale aj nádej.
A práve vtedy, keď sa už zmieril s prázdnotou, Boh vstupuje do jeho ticha.
Božia logika je iná ako naša. Keď sa zdá, že je po všetkom, On začína. Keď človek už nemá, čím by mohol pomôcť, Boh hovorí: „Teraz je môj čas.“
Alžbeta je neplodná, Zachariáš starý, ale Božie slovo je mladé a plodné.
Ako hovorí pápež František:
„Z neplodnosti je Pán schopný otvoriť nový rod, nový život. Keď je ľudstvo vyčerpané, prichádza milosť a prichádza Syn.“
Zachariáš sa pýta: „Ako to môžem vedieť?“
To je otázka človeka, ktorý si zvykol, že Boh mlčí.
Ale Gabriel mu odpovedá: „Ja stojím pred Bohom.“
Akoby mu chcel povedať: „Zachariáš, ty stojíš pred oltárom, ja stojím pred Bohom. A práve preto, že Boh je, nič nie je nemožné.“
Zachariáš umĺkne, ale jeho mlčanie nie je trestom — je liečbou. Boh mu dáva čas, aby sa jeho nevera premenila na úžas.
Keď sa Ján narodí, prvé slovo, ktoré Zachariáš po mesiacoch ticha vysloví, je požehnanie. Z jeho úst, ktoré boli kedysi plné otázok, teraz vychádza chvála.
Advent je čas, keď aj my možno mlčíme pred Bohom. Možno už nevieme modliť sa ako kedysi. Možno nás ťaží sklamanie z neuskutočnených modlitieb. Ale práve tam, v našom vnútornom tichu, môže Boh prehovoriť nanovo.
Niektoré zázraky totiž potrebujú ticho, aby mohli rásť.
Blížia sa Vianoce — a my počúvame o dvoch ženách: jednej starej, druhej mladom dievčati. Obe sú nástrojmi Božieho zázraku. Boh začína svoje veľké dielo cez tých, ktorí sa cítia maličkí.
Alžbeta hovorí: „Toto mi urobil Pán.“
V jej slovách je čistá vďačnosť.
Aj my môžeme každý deň vysloviť tie isté slová – nie ako frázu, ale ako vyznanie:
„Toto mi urobil Pán… on na mňa zhliadol.“
Všetko, čo sa deje, je súčasť Božej prozreteľnosti.
Aj tam, kde vidíme len prázdno, On pripravuje život.
Aj keď mlčí, koná.
A my sme pozvaní, aby sme v adventnom tichu stáli pred Bohom s vierou, ktorá hovorí viac než slová.
Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:
„Kto si ponecháva pravú slávu od Toho, ktorý ju dal, bez pýchy a bez chválenia, ten dostane ešte väčšiu slávu – keď sa stane podobným tomu, ktorý za neho zomrel.“
(sv. Irenej z Lyonu)
„Z neplodnosti Pán dokáže otvoriť nový rod, nový život. Keď je ľudstvo vyčerpané a nevie pokračovať, prichádza milosť a prichádza Syn.“
(pápež František)
„Bol človek, ktorého Boh poslal – jeho meno bolo Ján. Bol naplnený Duchom Svätým už v matkinom lone. Máriina návšteva Alžbety sa tak stala návštevou Boha u svojho ľudu.“
(Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 717)
Modlitba
Pane, nauč nás veriť aj vtedy, keď sa zdá, že je neskoro.
Daj, aby sme sa nenechali unaviť čakaním.
Ako Zachariáš a Alžbeta, aj my chceme dôverovať, že Tvoje slovo sa naplní v pravý čas.
Obnov v nás schopnosť žasnúť nad Tvojimi zázrakmi.
A keď prídu Vianoce, nech naše srdce spolu s Alžbetou povie:
„Toto mi urobil Pán.“ Amen.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
