Evanjelium:
Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ On povedal: „Prineste mi ich sem!“ Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí. (Mt 14, 13-21)
Podcast:
Zamyslenie:
Mohli by sme povedať, že dnešné evanjelium sa dotýka našich „mentálnych“ peňaženiek, čiže spôsobu, ako kalkulujeme, počítame a rozhodujeme sa, či na to máme alebo na to nemáme. Vidíme to na prípade učeníkov Pána Ježiša, ktorý si uvedomili, že okolo ich Učiteľa je veľký zástup ľudí, ktorí sú iste hladní, lebo sa už zvečerilo a učeníci si uvedomujú, že nevedia ako im pomôcť. Vidia iba jediné riešenie, ktoré navrhujú aj Pánovi: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ Od Pána však dostali odpoveď, ktorú nečakali a ktorá iste narušila ich vykalkulovaný plán: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“
Nemali toho veľa, čo by mohli ponúknuť – iba päť chlebov a dve ryby. Týmto „málom“ Pán však nasýtil zástup, kde bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí a nazbieralo sa ešte dvanásť plných košov zvyšných odrobín.
Obľúbené príslovie hovorí: “Kto vynechá Boha zo svojho počítania, nevie počítať”. A je to pravda. Podobne ako učeníci Pána, aj my častokrát nevieme počítať, pretože zabúdame na najdôležitejší prvok: na prítomnosť samotného Boha uprostred nás. Iba kto počíta v živote s Bohom, počíta dobre.
Táto udalosť nás vedie k tomu, aby sme dôverovali Bohu. Pápež František hovorí: „Tých niekoľko chlebov a rýb, ktoré Boh rozdelil a požehnal, bolo dosť pre všetkých. A pozor! Nie je to mágia, je to ‘znamenie’: znamenie, ktoré nás pozýva k viere v Boha, k viere, že sa o nás postará. Áno, Boh Otec sa o nás stará, lebo sme jeho deti.
Ďalej nás pobáda k tomu, aby sme si uvedomili, že je našou povinnosťou „nasycovať iných“. Sv. Matka Tereza z Kalkaty nás povzbudzuje: „Možno nemôžeme dať veľa, ale vždy môžeme dať radosť, ktorá pochádza zo srdca, ktoré miluje Boha.“
Aplikácia:
Ako je to s mojou dôverou v Boha? Dôverujem, že Boh vidí moje potreby a chce mi pomôcť?
Akým spôsobom môžem aj ja dnes „nasycovať“ hlad ľudí po láske, po lepšom živote, po Bohu?
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
